si tu fu fu uz ta mam v hlave. ako silny ciernozlty mrak v lete nad dubravkou. panvica na kopci. fuka stiplavy prach a my sa ideme schovat. ale to je dobre, lebo uz sme len kusok od domu. pozri. v noci sa strieborny jelen zamiloval do legs. do legs akimbo.



ja vlastne tiez. j'teaimesophie. aj ked ti beatrix odsekla ruku, tvoja krasa bola najkrajsia. preliezli sme na cintorin a ukradli z hrobu 5 ruzovych ruzi a strieborny jelen ich dal potom legs.



chodili sme medzi tichymi hrobmi celkom potichu, uprostred toho metro polis - 4 miliony a asi viac a kde si este videl taku slobodu? legs chodila po koncerte s ruzami v naruci



a ja som sa s nou miloval mojou kamerou, daval som tomuto mrzkemu svetu nove obrazy, s laskou som hladal jemnu jemnost a krasnu krasu. axelova gitara kvilila ako odporna babenka vysmievajuca sa vsetkym tym chorym feministkam.



si politicky korektny? som politicky nekorektny. byvam tu pretoze je to lacne a v strede mesta. legs potom sme odisli a strieborneho jelena som dal na letisko. po ceste tam nakladala indicka pekarka v pekarni moulin zemle prave do pece. na letisku som pockal na autobus, v ktorom som snival o farebnych pasoch pre fu fu~ pre fo fou. zaspal som s hlavou opretou o sklo ako opilec. kupil som si zemle a v metre pozoroval nohy v jemnych crievicovych topankach s jednym rozopnutym remienkom. dalia sedela na schodoch pred domom a vedla lezal na cervenom koberci clovek, tam kde este vcera chodil kral. odtiahli ho aj s tym kobercom na cestu a nechali tam.



dalia sa usmievala, chapal som jej stastie. ja som siel nahoru a. stale som si pustal fo fou. mal sex s vlastnou rukou a zaspal. legs. topanka. ruzova parochna.



ruze cintorin zolo. ked som sa zobudil vlavo na hrudi som mal velku bolest a modrinu nepametam sa od coho.

zijem v krajine, kde zeny vyzeraju ako muzi. a tie, co vyzeraju viac ako zeny, sa radsej kamaratia s tymi, co vyzeraju viac ako muzi.

ze niekedy ked vyjdem von, ma zranujete aj ked som tak hlboko, hlboko v sebe a.
vy to citite a bojite sa ma, blizite sa ku mne agresivne a ste nervozni a ja som tiez agresivny, uplne iny ako ked klamem. tie biele male veci, co padaju v zime z neba.

teraz som tu pre teba. moje srdce je otvorene. posli lode, posli flotily svojich zazrakov a spas ma pane, moje ruky su more, moje ruky su ocean, v mojich dlaniach su rieky, ktore ta privedu do pokojneho pristavu mojho srdca.

chcel by som ti nieco povedat, nieco, co by zmenilo nas zivot. ale nemam, neviem, co to je. je to ako unruhe, ked som mal 14 a musel som ist von lebo inak by mi nieco uslo. a ked som bol von, slnko, mraky a obloha nebeska boli silne ako aj panelaky a ja som si ten moment navzdy zapametal ako nieco nezvycajne. a ta nezvycajnost mi dava este vzdy ten napad, ze. patrime. spolu. nepametam si obrazy. pametam si tu nezvycajnu blizkost, ako ked zem vstane a dotkne sa slnka. a to uveri iba taky clovek, co sam nieco take zazil.