mily dennicek ... som smutny. smutny, proste smutny. neviem. vazne neviem preco. nemozem byt len tak smutny? ja viem ze mozem. dnes som zas raz premyslal o vsetkom moznom. od zakladnych veci ako: preco som sa narodil ? je vesmir nekonecny ? je nieco po smrti ? az po strasne zlosite: zmaturujem ? budem sa vobec ucit na maturity ? co budem zajtra robit ? je cas, cas ist spat, ale tak skoro nezaspim, budem pri hudbe rozmyslat. teraz rozmyslam co si pustim. uff je to cele nejake divne.