Si ako búrka,
ktorá prekvapila mesto.
Pametáš ?

Bolo to vtedy,
keď zahrala si gesto.
'A koľko je tvojich spomienok ?'
Na každom rohu tejto ulice,
je ich aspoň dvesto.

A potom si odišla,
sama vlastnou cestou.
Hlavou proti múru,
z nepriestrelnou vestou.

Podriadila si sa osudu
pre túto krátku etudu,
o zániku a o zrode,
ktorá nieje v prírode
Podľahla si jednostranej dohode.

A našla si si obludu,
do tohto tvojho preludu.
O.K. Už som ticho !
Vidíš ?
A máš pohodu …