Nedelna prechadzka s Ernym bola husta. Zacali sme na Folimanke uplne hore pod hradbami je take miestecko kam nik nechodi, len bezdomovci a na konci je lesenie. Panecek behal po leseni a Erny knucal dole. Dalsia zastavka bola opustena zahrada, kam nik nechodi lebo treba sebavedome vojst cez branu s petlicou, ale Erny je dost sebavedomy tak nevahal. Dobre sa tam cvici patuencin a je tam par zaujimavych stromov a malokto o tom vie.

Vysehradna galeria bola zavreta, nieco tam stavaju, ale Erny objavil skryty chodnik, konciaci dierou v plote, cez ktoru sa dalo vyliezt na skaly pod vysehradom. Najskor treba prejst ponad strmy zraz po mierne sa zvazujucom muriku, ale to ho neodradilo. Tahal panecka tak ze sa skoro zdrbkali dole ale nakoniec to dako ustali. Tym si vysluzil odopnutie voditka, co bola chyba. Kedze videl rieku a bolo mu teplo, nevahal a pustil sa strzou dole. Neuvedomil si ze medzi nim a riekou su este kolaje, elektricky a hlavne elektricke draty nad ktorymi strz koncila. Panecek sa spustal za nim dole ale beznadejne ostal visiet uprostred, volajuc na psika nech sa predsa uvedomi a vrati sa, az to Erny nakoniec pochopil a vystveral sa k nemu spat a obaja potom vyliezli hore. Bol tam pekny vyhlad a turisti co sa chodili pozerat na maly balkonik videli ako bonus adrenalinoveho kokra a jeho pana pri veselom rozhovore. Aj ked Erny toho moc nenavravi.

Cestou dole sa zastavili vo vopred vyhliadnutej restautracii U Neklana na Neklanovej ulici a treba povedat ze to bola dobra volba, lebo nikomu nevadilo ze jeden z hosti je pes, naopak pretoze je taky mily dostal misku vody od milej casnicky v nestrazenej chvili odbehol do kuchyne pozriet co to tam tak dobre vonia, cim potesil kucharov a ked sa panecek rozhodol hrat biliard a Erny ostal priviazany o biliardovy stol rovno pred dverami kuchyne, svojimi nacvicenymi vyhladovanymi pohladmi typu som ten najmilsi a najhladnejsi psik na svete dajte mi nieco papat lebo sa mi slinky uz zbiehaju, si vysluzil malu pozornost od sefkuchara priamo z jeho ruk a tak si pripisal dalsi bod ku svojmu vysokemu skore.

Cestou domov cez Folimanku, napriek hlasnemu a doraznemu nesuhlasu panecka, si samozrejme nezabudol omocit nohy a brucho vo fontane, kde vdaka pokrocil mu letu bolo miesto vody len kalne bahno, ktorym si obnovil bojove farby na labach a vyzeral ako v hnedych cizmach. Tym sa samozrejme dokladnemu kupaniu vo vani nevyhol.



pekny den