ahoj dennik. tri dni som ta nepisal, stali sa veci (a vlastne veci sa deju furt, iba ked lezisw s mononukleozou v nemocnici tak nie. ale vlastne aj vtedy hej.) este stale som zamilovany. myslel som si, ze v 22 rokoch budem uz ovela viac nad vecou. a ze to pojde ako si ja budem predstavovat. a ze sa nenamotam. a ze so svojimi imidzom tvrdaka si prerazim cestu a potom ukazem svoje krasne vnutro. a hovno. imidz tvrdaka som zahodil velmi rychlo... ten siel medzi prvymi... dostala ma... ukazal som teda krasne vnutro... a hovno. nic. proste nic. teda, nieco mozno hej, ale nejak som si to nevsimol :( cize nic. a potom... teda teraz... sa dostavam do tej najhorsej fazy. uz nemozem byt tvrdak, lebo ma odpalkuje uplne, lebo som sa uz prezradil. moje krasne vnutro je sice krasne, ale ludi s krasnym vnutrom hovno dosiahnu a musia si toho nechat velmi vela libit. a tak prichadza na rad moje prave ja. stary naladovy zatrpknuty maniodepresivny uchylak, ktory chce v principe sex, aby sa onho niekto staral a tlapkal ho po pleci za kazdu <>vinu co povie, nepise ci urobi, bol nanho pysny za veci, ktore robi hocikto iny stokrat lepsie atd... no nemam z toho radost. a okrem toho vies co dennik? mam taky pocit, ze som sa stal najlepsim kamaratom. najhorsia alternativa. NAJ-HOR-SIA. ty pocuvas a usmievas sa a si mily a riesis problemy... a niekto iny sa potom stretne s milou, usmiatou, vyrovnanou babenkou s vyriesenymi problemami a pretahuje ju celu noc. ak si bystrejsi dennicek, uz si prisiel na to, ze ja nie som ten niekto iny. prestal som fajcit inac a celkom sa drzim. je to prijemne nesmrdiet ;) a menej pijem. ale mam stale uzkost, stres a depresie. mam ist do liekov, nemam ist do liekov? a este by som pisal, ale uz by to tu vyzeralo ako tie ostatne denniky a tie ma vobec nebavia. no a co. tak si ani vy necitajte ten moj. poucenie na dnesny den: som taky aky chcem.