dnes som skoro prisiel.
nemali ale volne miesto v aute. nastastie.

cely cas som uvazoval, ze by som ti zaklopal na dvere a potom sa iba uzgrnal, lebo by som vedel, ze nechapes. nedalo mi to pokusenie a priam som bol odhodlany to urobit. zajtrajsiu skusku by som si zopakoval, kaslat an to...
za ten pohlad by mi to urcite stalo :)

ale nebolo volne miesto.
snad je to tak i dobre, nejakym sposobom mam totiz v hlave zaryte, ze by to dobre nedopadlo :/

vlastne ani neviem co by som robil, rano by som siel domov. vecer by som to uz asi nestihal. bolo by to..zaujimave, ano, ale cele trapne. detinske a priam... sproste.

a tak niekedy som rad, ze mi nahoda dopraje peknu myslienku na momentku, lebo to pobavi, no a nasledne ta ista (ne)priazen osudu ju zoberie prec.


ved...