na rozdiel od niektorých id, ktoré síce veľmi pekne vedia rozvíjať holé vety, ale dokopy nepovedia nič či id, ako napr. Trilolobite, ktorí prídu, vychrlia ršku injektív a odídu, hodím par faktov, ok?

Bankový systém, peňažný trh

Jedným z najvýznamnejších vynálezov ľudstva sú peniaze. Boli vytvorené na to, aby uspokojovali dôležitú potrebu. Spočiatku trhové transakcie spočívali v priamej výmene vecí rovnakej hodnoty, takže k transakcii mohlo dôjsť iba vtedy, keď sa zišli dvaja jednotlivci, z ktorých každý vlastnil vec, ktorú chcel vymeniť za inú, ktorú mal vo vlastníctve ten druhý. Toto veľmi obmedzovalo ďalšie rozširovanie obchodu. Obmedzenie bolo čiastočne zmiernené, keď ľudia začali používať určité predmety, ktoré mali hodnotu samé o sebe, ako prostriedok výmeny – išlo napríklad o ozdobné mušle, kúsky vzácnych kovov alebo drahé kamene. Až kovové mince poskytli štandardizovanejšie výmenné jednotky založené na obsahu vzácneho kovu, zväčša striebra alebo zlata. Neskôr sa presadila myšlienka, že je výhodnejšie uchovávať vzácne kovy v trezore a vydávať papierové bankovky, ktoré sa na požiadanie mohli vymeniť za kov. Takže papierová bankovka bola akousi potvrdenkou svedčiacou o tom, že jej majiteľ vlastní úrčité množstvo vzácneho kovu, avšak papier bol výhodnejší a najmä praktickejší.
V roku 1944 bola na brettonwoodskej konferencii založená Svetová banka a Medzinárodný menový fond. Krajiny zastúpené na tomto stretnutí sa dohodli. že vytvoria globálny finančný systém. v ktorom každá účastnícka krajina sa zaviazala, že na požiadanie vymení svoju menu za americké doláre v stanovenom kurze. Americká vláda sa zasa zaviazala, že na požiadanie vymení doláre za zlato v kurze 35 USD za uncu.
Týmto prakticky všetky svetové meny prešli na zlatý štandard, ktorý bol krytý zlatom uchovávaným vo Fort Knoxe. Mnoho vlád týmto akceptovalo americký dolár ako potvrdenie o zlatom depozite a rozhodlo sa, že medzinárodné devízové rezervy bude mať radšej v dolároch než v zlate.
Tento systém fungoval vyše 20 rokov, až kým sa stalo široko známou skutočnosťou, že Spojené štáty vytvárajú omnoho viac dolárov než boli schopné garantovať svojím zlatom. Ak by sa všetky krajiny, ktoré vlastnili doláre, rozhodli vymeniť ich za zlato, jeho zásoby by sa rýchlo vyčerpali a tým, ktorí vložili svoju vieru do integrity dolára, by v rukách zostali iba bezcenné kúsky papiera.
Aby sa tomu predišlo, 15. augusta 1971 americký prezident Richard Nixon vyhlásil, že Spojené štáty už nebudú vymieňať doláre za zlato. Svetové meny už neboli viazané na nič, čo má hodnotu, okrem spoločného očakávania, že ostatní ich budú akceptovať výmenou za reálne tovary a služby.
Len čo sa počítače začali široko používať, ďalší krok bol pomerne jasný – odstrániť papier a jednoducho uchovávať čísla v počítači. Hoci mince a papierové bankovky sú naďalej v obehu, čoraz viac peňažných transakcií sa uskutočňuje formou priamych elektronických transferov medzi počítačmi. Peniaze sa stali čistou transakciou a tvorba peňazí sa tým odtrhla od tvorby hodnoty. V súčasnosti finančný systém funguje ako svet sám osebe. Osobné úspory sú sústredené v obrovských investičných združeniach riadených profesionálmi, ktorí sú vystavení obrovskému tlaku, aby prinášali okamžité finančné zisky. Časový rámec pre produktívnu investíciu je príliš krátky na to, aby prinášala zisk, množstvo peňazí na investovanie vysoko presahuje počet produktívnych investícií, ktoré sú k dispozícii a tak očakávané trhové výnosy presahujú výnosy, ktoré väčšina produktívnych investícií je schopná vyprodukovať za rok alebo niekoľko rokov. V dôsledku toho, finančné trhy zanechali produktívne investovanie a zamerali sa na investovanie extraktívne (odčerpávajúce).

Dlh

Existujú dva spôsoby, ako vytvoriť peniaze bez vytvorenia hodnoty. Jeden spôsob spočíva
vo vytvorení dlhu. ďalší je nadhodnotenie hodnoty majetkových aktív. Globálny finančný systém využíva obidva nástroje na tvorbu peňazí.
Spôsob, akým bankový systém vytvára peniaze pyramídovým navyšovaním dlhu pozná každý, kto absolvoval aspoň základný kurz ekonómie. Predpokladajme, že osoba A, ktorá je farmárom, predá pšenicu za 1000 dolárov a peniaze uloží do banky M. Banka M si ponechá 10% vkladu ako rezervu a zvyšných 900 dolárov môže požičať osobe B, ktorá si ich uloží na svoj účet v banke N. Teraz osoba A má aktíva vo forme hotovosti vo výške 1000 dolárov v banke M a osoba B má aktíva v o forme hotovosti vo výške 900 dolárov v banke N. Banka N si ponechá 10% vkladu ako rezervu a 810 dolárov môže požičať osobe C, ktorá si ich uloží do banky O, ktorá z nich zasa požičia 739 dolárov osobe D, atď. Vklad vo výške 1000 dolárov získaných reálnou produkciou umožňuje banke v konečnom dôsledku vytvoriť 9000 dolárov ďalších nových vkladov tým, že vytvorí tomu zodpovedajúci nový dlh vo výške 9000 dolárov – čo sú nové peniaze vytvorené bez toho, že by bolo nevyhnutné vyprodukovať nejakú vec tejto hodnoty.
Banky, ktoré tieto transakcie vykonali, majú teraz 9000 dolárov nových nevyrovnaných pôžičiek a 10 000 dolárov v nových vkladoch na pôžičky, na základe pôvodného vkladu 1000 dolárov z predaja pšenice. Zároveň očakávajú, že dostanú úroky, dajme tomu vo výške 6%. To znamená, že bankový systém očakáva zisk minimálne 540 dolárov z peňazí, ktoré bankový systém v podstate vytvoril z ničoho. Toto je čiastočne dôvod, prečo má bankovníctvo takú moc a prečo je také ziskové. V tomto učebnicovom príklade je braná do úvahy 10% rezerva, ktorá pri súčasnej platnej legislatíve musí byť uložená v americkej centrálnej banke U.S. Federal Reserve. Bez požiadavky tejto rezervy by bankový systém mohol teoreticky stále navyšovať jedinú pôžičku vo forme pyramídy.
Pretože Spojené štáty míňajú viac, než si môžu dovoliť, čoraz väčšia časť celkovej zásoby dolárov obiehajúcich vo svete sa akumulovalo na účtoch zahraničných bánk alebo zahraničných filiálok amerických bánk. Peniaze známe ako eurodoláre nepodliehajú povinnosti vytvárania rezervy vyžadovanej U.S. Federal Reserve. V prípadoch, keď vlády, pod právomoci ktorých banky vlastniace tieto účty spadajú, nevyžadujú povinnú 10% rezervu, tieto banky môžu požičiavať celú sumu týchto vkladov, čo globálnemu bankovému systému umožňuje expandovať bez akýchkoľvek obmedzení.

Hodnota majetkových aktív

Cenu akcie alebo hmotného investičného majetku, ako je pozem alebo umelecké dielo, určuje dopyt na trhu. V ekonomiek, v ktorej je hojnosť peňazí a investori hľadajú rýchle výnosy, je dopyt ovplyvnený hlavne očakávaním špekulantov, že opstatní špekulanti budú tlačiť cenu smerom hore. Keď cena majetkového aktíva stúpa, priťahuje viac špekulantov, cena ďalej rastie, čím láka ešte viac špekulantov, až bublina praskne ako sa to stalo v prípade, keď krach nadmerne nafúknutej mexickej burzy v roku 1995 spôsobil krízu pesety.
Rozsiahle zmeny v kúpyschopnej sile ľudí vlastniacich takéto majetkové aktíva sa môžu duiať za veľmi krátky čas bez toho, žeby to malo nejaký dopad na hdnotu, ktorú tento majetok reprezentuje alebo na schopnosť spoločnosti reálne produkovať tovary a služby.
19. októbra 1987 priemerný index Dow Jones na newyorskej burze poklesol za jedniý deň o 22,6%. Investori stratili približne 1 bilión dolárov, čo bola jedna osmina všetkého, čo sa vyrobilo v Spojených štátoch a z tejto čiastky by mohol žiť celý svet 2 roky alebo by bolo možné pozdvihnúť Tretí svet na úroveň strednej triedy.
Peniaze investované na burze naozaj stratili individuálnu kúpnu silu. Avšak domy, továrne, administratívne budovy, cesty nehnuteľnosti sa vôbec nezmenili. A z toho 1 bilióna dolárov by svet nemal čo jesť ani päť minút, pretože ľudia nemôžu jesť peniaze. Kolaps na burze v skutočnosti nezvýšil ani neznížil reálnu zásobu potravín ani o zrnko ryže. Zmeniť sa mohli len ceny, za ktoré sa kupovali alebo predávali akcie jednotlivých firiem.
Hoci hodnoty akcií reprezentujú potencionálnu kúpnu silu jednotlivých investorov, ony presne neodrážajú celkovú kúpnu silu všetkých investorov na trhu z jednoduchého dôvodu, že za akcie toho veľa nie je možné kúpiť, napr. sa nimi nedá platiť v obchode s potravinami. Tieto akcie sa musia najprv premeniť na peniaze tým, že sa predajú. Ak by sa každý, kto má peniaze uložené v akciách rozhodol predať ich a kúpiť si za ne potraviny, došlo by k tomu istému, čo sa stalo 19. októbra 1987. Celková hodnota akcií by spľasla ako prepichnutý balón a „peniaze“ – kúpna sila, by sa okamžite vyparili.
Samotná podstata obchodovania s týmito ohromnými sumami sa na svetových fiannčncýh trhoch dramaticky mení. Trend smeruje k nahradeniu finančných analytikov a obchodníkov teoretickými matematikmi, ktorí by sa zaoberali zložitými analýzami pravdepodobnosti a teóriou chaosu s cieľom vytvárania štruktúry portofílií na základe matematických rovníc. Pretože ľudia nedokážu robť prepočty a príjmať rozhodnutia manažmentu, obchodovanie na svetových finančných trhoch vykonávajú priamo počítače a to na základe abstrakcií, ktoré nemajú nič spoločné so samotným obchodom.
Počítačové programy neobchodujú s akciami, pretože neberú do úvahy spoločnosť, ktorá tieto cenné papiere vydáva. Rovnako neobchodujú s obligáciami, pretože programom nezáleží na tom, či požičiavajú peniaze Washingtonu, Londýnu alebo Parížu. Neobchodujú ani s valutami, pretože valuty, ktoré programy kupujú a predávajú, sú jednoducho peniazmi, ktoré obiehajú iba preto, aby prinášali výnos. A takisto nevykonávajú termínové obchody, počítače obchodujú s matematicky presnými opismi finančných produktov (akcie, valuty, obligácie, opcie, termínové produkty). Nie je dôležité, ktorý produkt presne zodpovedá opisu, pokiaľ sa parametre zhodujú s opisom v počítačovom programe. Pokiaľ ide o akcie, každý opis bude sedieť, ak ich volatilita, cena, pravidlá výmeny, výnosnosť a rizikový koeficient sa budúp zhodovať s počítačovým opisom. Počítaču nezáleží na tom, či spoločnosť výrba jadrové bomby alebo lekárske prístroje. Nezaujímajú sa ani o to, či sú závody v Severnej Karolíne alebo v Južnej Afrike.