" I said my heart, it don't beat, it don't beat the way it used to ..."

(Killers - For reasons unknown)




Kyberia-friend, dvakrát mladší ako ja, mi dnes položil otázku, ako sa mám.
To zaiste nie je nič pozoruhodné, ale zaujalo ma to, že vzápätí
zareagoval zopakovaním otázky na jej celkom bezděčné, nemanipulatívne
a len opomenutím zapríčenené nezodpovedanie.
Týmto naliehaním ma prinútil zamyslieť sa nad odpoveďou,
a tak som sa musel zamyslieť aj sám nad sebou,
s potešiteľným záverom, že sa mám zatiaľ
vlastne ešte celkom fajn.

Žijem v tom čarovnom veku, piatom decéniu,
teda vo veku medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou,
kedy ma už mnohé veci chvalabohu netrápia, hoci sa mi
ešte pred niekoľkými rokmi javili ako kľúčové.
Kľúč od žiadneho kráľovstva už nikam nestrkám
a za podstatnú kvalitu aj tej najtajomnejšej kľúčovej dier(k)y
považujem neúctivo práve len jej deravosť.

Ako sa ale priblížil ďalší level, nové prízraky sa neustále pokúšajú
zaplniť uvoľnené miesto - toto je zrejme naša prirodzenosť
a to pravé prekliatie ľudského rodu.
Vykúpenie hľadám v odvážnych frontálnych útokoch na svoj strach,
pričom musím konštatovať, že nachádzam isté morbidné rozkošnícke zaľúbenie
v starostlivom štúdiu populačných úmrtnostných tabuliek.

Najčastejšou príčinou smrti je ateroskleróza.
Z jej manifestácií opäť príčinou najčastejšou je ischemická choroba srdca
a s uľahčením zisťujem, že najčastejším, vôbec prvým prejavom ICHS
v piatom decéniu je náhla smrť.
Teda nie bolestná a zničujúca angina pectoris, postihujúca šesťdesiatnikov,
spôsobená nedokrvením srdcového svalu pri pomaly postupujúcom upchávaní
vencovitých tepien, ktoré srdcový sval vyživujú. A to je dobrá správa,
lebo táto mrcha je veru krutá. Nezabíja hneď, najprv sa so svojou obeťou,
ktorú má už bezpečne na lopate, ešte niekoľko rokov dobre pozabáva.
Prejavuje sa intenzívnymi zvieravými alebo pálivými bolesťami na hrudníku
- stenokardiami , počas prebiehajúcej telesnej záťaže,
postupne v priebehu rokov už aj minimálnej, ako je nielen beh, sex, chôdza do schodov,
ale postupne aj chôdza po rovine, neskôr už len pár krokov po vstaní z postele,
minimálna námaha na záchode ( a to sa nemyslí masturbácia!) a nakoniec
už aj také obyčajné najedenie sa.
Bolesťami podľa pacientov zničujúco hnusnými.
Podľa žien, ktoré to môžu porovnávať, ešte silnejšími, ako sú tie pôrodné.
Pacienti ich často prirovnávajú k pevne na hrudník pritlačenej horúcej žehličke.
Štatisticky mi ako najpravdepodobnejšia príčina smrti zatiaľ nehrozí
ani akútny infarkt myokardu s náhle vzniknutými, trvalými, neznesiteľnými bolesťami
na hrudníku, bez súvisu s telesnou námahou, intenzívnym strachom zo smrti
- typický infarktový horror mortis   - s lapaním po troške vzduchu,
často s chrčivým dusením sa vlhkou, belavou, jemne od prímesu kapilárnej krvi
doružova (:* cmuk!) sfarbenou, hojne vykašlávanou penou pri pľúcnom edéme,
následkom zlyhávania ľavej srdcovej komory. Takéto podlosti robia rozsiahle infarkty
celkom pravidelne a brutálne bezohľadne.
Podľa štatistík mi v mojom veku v súvislosti s aterosklerotickým postihnutím
vencovitých tepien nehrozia ani iné rafinovanosti, ako napríklad instabilná angina pectoris.
Nie - čaká ma, s pravdepodobnosťou viac ako 60%, elegantná mors subita, náhla smrť,
najčastejšie kvôli náhlej malígnej poruche srdcového rytmu, spôsobenej nedokrvením
prevodového systému srdca, teda systému zvýšene vodivých zväzočkov
špecializovaných svalových vlákien, tenkých káblikov, rozvádzajúcich po celom srdci
jeho vlastné elektrické impulzy.
Spomeniem obávanú komorovú tachykardiu, s frekvenciou komorových sťahov 160-240 za minútu,
čo sú pri takej frekvencii hemodynamicky už pramálo účinné, keďže sa srdce nestihne
v diastole pri veľmi krátko trvajúcom uvoľnení medzi dvoma systolami
skoro vôbec naplniť krvou. Srdce tak neplní nielen seba, ale ani svoju funkciu čerpadla.
Poslednou (aj čo sa života jedinca týka) poruchou srdcového rytmu je komorová fibrilácia,
čo je už len chaotické, absolútne hemodynanicky neúčinné nekoordinované chvenie
komorových stien, vedúce okamžite k zastaveniu krvného obehu a bez použitia defibrilátora
k zastaveniu srdca a celkom bezbolestnému, neuvedomelému koncu.

Ako by som mohol nebyť pri tejto povzbudivej štatistike zatiaľ spokojný ?

V blízkej budúcnosti to už bude inak. Po päťdesiatke sa tento pomer už obracia
a ak sa jej dožijem, vyššie spomínané prejavy ICHS naberú štatisticky vrch.
Okrem krutých fyzických bolestí, dusenia sa, nemohúcnosti a bolestného uvedomovania si
pochybnej prognózy (aj najlepšie urobené bypassy sa časom opäť upchávajú)
ma zrejme neobídu ani iné rozkoše vyššieho typu.
Napríklad nutnosť presedlať nielen na celkom iný spôsob života,
ale dokonca aj na celkom iný typ muziky, než na aký som navyknutý.
Táto nová by sa príhodnejšie než ktorákoľvek iná mohla nazývať Osudovou,
to 24 hodinové pípavé vyhrávanie monitoringového kompletu fy Hewlett-Packard
v útulnom prítmí koronárnej jednotky - muzika, ktorej by som za týchto podmienok
načúval veľmi pozorne, aj keby som bol oveľa menej muzikálny.

Mohol by mi niekto zazlievať, ak by som pri oceňovaní tejto hudby
jednostranne uprednostnil na úkor melódie jej rytmus ?



Mám sa dobre a ďakujem za opýtanie , buddy,
ale netreba zbytočne strácať vzácny čas!
Opýtaj sa ma radšej niečo iné.