Niekedy sa to stáva.
Sklamete sa sami v sebe.
Nechápete, čo sa s vami robí,
Zem pod nohami, ktorú ste tam nikdy nemali sa zrazu objaví.
Ale je akási zvláštna, žiadna istota...
Lietala som privysoko.
A tak to býva...Spadla som prihlboko.

Zrazu som niečo chcela, čo som tu stále mala.
Pod nosom. Na tácke.
Ja som však hľadala niekde úplne inde...
Zavrela som pred nim srdce a on teraz urobil to iste...
Človek si uvedomí čo má, až keď to stratí...
Hlúpe klišé. Hlúpa pravda.
Pravda, čo bolí...
prebolí...

Stratila som sa vo vlastných myšlienkach.
Stratila som sa v sebe.
Už to viac nechcem zažiť.
Som predsa silná žena.
Citlivá... naivná...pojašená... ale silná.

Už znovu viem, že láska sa nedá vlastniť,
Láska sa nedá chcieť.
Lásku mám v srdci.
Nič viac nepotrebujem...

Je čas znova vzlietnuť.
Na zemi sa mi nepáči.
viem, že sa mi to podarí...

Všetko je na niečo dobre...
Všetko je tak ako má byť...

...stačí len tomu znova uveriť...