Ticho. Úplné ticho, stav bez tiaže. Na chvíľku totálna voľnosť. Vtedy keď sa všetko zastaví. Modré tlmené ticho ti pomáha zabudnúť na okolie, to ticho je tak ohlušujúce že sa nedokážeš na nič sústrediť, len vnímať tú prázdnotu. Ticho v takej intenzite že vo väčších dávkach už znamená smrť. Ale pre tento krát ešte nie. To ticho nemôže nič prerušiť. No môže a tak to vždy......

Chlad prerážajúci do hĺbky svalov ako by anestetikoval všetko s nimi spojené. Ihlica v každej štrbine, dávkuje sa studená smrť. Svaly neoplývajú triaškou, na to je moc zima. Ten chlad pomôže k odpútaniu sa na tu chvíľku od tela, prosto telo skrehne na dobu určitú. Svalstvo je bez drobných výbojov ktoré ťa normálne vyrušia. Nič telo iba je, nekoná znaky života.

Vesmírnosť toho aktu podporuje stav bez tiaže. Po vypnutí sebazáchranej emócie sa natiahneš, ešte oplašené teleso sa začne ako by vystierať. Vzduch nazhromaždený v pľúcach ho potiahne chrbtom hore...je dobré sa preto dáko prichytiť. Aby si bol celý dolu. Nastane pocit nespiatosti s priestorom , krásny oslobodzujúci akt , ktorý si dovoľujú akurát tak embrya, budhisti a kozmonauti.

Celok:
Po rozbúrení sa, a privedení si skoro prekysličenia sa, takže keď krv pumpuje, tebe sa dýcha ako by si mal na plúcach 20kilovú dosku, hlava ako si nevykrýva rovnováhu.
Zrazu nastane radikálna zmena! Zaleje ťa šok ktorý ti nedovolí ani nadýchnuť sa, ani zvuk vydať...to sa pripravuješ na malú cestu do skutočného ticha. Tak len naberieš okolie do pľúc a ideš dole. Telo okamžite zajme chlad, celé ho stiahne a začne sa dobíjať pod sval, a tebe do mozgu. Za pár sekúnd prichádza nával ticha. Je modré, studené, ohlušujúce,...vyčistí to hlavu, nemyslíš na nič. Absolutórium pokoja. Niet nikoho a ničoho, niet uvedomenia si svojho tela, niet uvedomenia si SEBA teda niet ani seba. Len byť (bez uvedomenia si bytia) kdesi, možno v priestore. Taká cesta, ktorá ti ukáže nič. Taký zážitok s ničoho, ktorý ti ukáže že aj ostatné je nič. Taký malý tranz v inej dimenzii, výlet ktorý je neškodný.
Choď Tam.
Tam zotrvať ako dlho sa len dá. Čas nepoznáš, ale o to sa ani nestaráš...



aj začne....... BUM... ..........BUM.......................Bum Bum.....................Bum..Bum.................čo to je zamýšľa sa sprvu tvoj spomalený zachladený mozog. Tie zvuky ťa vyrušili z pokoja, ale cítiš že s nimi máš niečo spoločné, že ti niečo chcú povedať. BUM
a pomaly ti to dochádza. .to prerušenie vyrobia zvuky môjho srdca.... ticho...prázdno.... je prerušené a prerušil ho tvoj vlastný život, čosi v tebe čosi nezaspalo a a poslalo a fungovalo naďalej aj dakde v tej prázdnote. To čosi je tvoje ,,hrejivo,, tvoja ,,iskra,, to ťa vrátilo z ničoty späť sem .......Bum Bum............................

pomaly sa alebo aj rýchlo sa preberieš, vynoríš a skoro v okamžiku sa nadychuješ!
Bol to zasa zážitok,
Opúšťaš ľadový bazén, trochu to celé predýchaš a môžeš ísť naspäť: Sauna do maxima , potom ľadový bazén ponoriť a do maxima...


₪ čítal si niečo ako manuál k saunovaniu sa... ├