nechce sa mi tu moc vylievat svoje utroby (kedze to od narodenia moc nerobim), ale ako som uvidel toto forum povedal som si ze sem musim prispiet:

mojim superclovekom je moj ucitel husli, ktory sa volal (a dufam ze nadalej vola ) Jiri Zogata. pred par rokmi odisiel na Moravu a od vtedy som o nom nepocul.

na husle som sa prihlasil este na zakladnej skole z recesie alebo ineho nahleho popudu a zhodou nahod som sa dostal k tomuto uzasnemu ucitelovi. na vtedajsej Ludovej skole umenia to bol hotovy exot, pretoze sa stale usmieval , bol prijemne naladeny a hlavne dokazal nas, detskych nicitelov harmonie pochopit. na kazdu hodinu s nim sme sa nesmierne tesili, co nebyva u deti kratiacich si cas hranim na hudobnych nastrojoch zvykom.

vdaka nemu som chodil na husle dlhych 12 rokov a zacal som vaznu (a aj ostatnu :) hudbu doslova milovat. potom ked som mal maturovat mi jedneho dna moj ucitel husli povedal ze odchadza zo Slovenska na Moravu. bol som z toho velmi smutny, ale prial som mu to pretoze tu mal velmi tazky zivot a z nizkeho platu nedokazal uzivit rodinu. v ten den ma hranie na husliach prestalo bavit. chodil som este k inym ucitelom ale uz to nebolo ono a pomaly a isto som prestal hravat.

odvtedy preslo vela rokov a ja by som chcel hrozne moc este raz vidiet svojho ucitela husli a podakovat mu za to co pre nas (huslisticke deti) vtedy urobil. uz som aj rozmyslal ze sa prihlasim do toho televizneho shitu ktory sa zve posta pre teba nech ho Katka B. :) vypatra, ale nemam na to kuraz.

najzaujimavejsie na tomto pribehu je to, ze tento clovek nezmenil len mna, ale aj ostatnych ktori k nemu chodili na husle. nedavno som na jednej zurke nahodou nadabil na dalsieho odchovanca Jiriho Z. , s ktorym sme sa dost rozbili a potom v stave najvacsej spolocenskej unavy sme sa zacali bavit o nasich hodinach husli. skoro som vytriezvel ked som pocul vety , akoby vychadzajuce z mojho vnutra. ako povedal "jedine na co z toho obdobia mojho zivota nezabudnem su hodiny husli". musel som mu dat za pravdu, ja taktiez

the end ?