V poslednych dnoch mam pocit akoby mi stale nieco unikalo pod rukami. za chrbtom. akoby toto mali byt tie posledne chvilky mojho zivota a ja ich vobec nevyuzivam. sedim doma a ucim sa. som tu, v meste, v byte, za pocitacom a za knihami. rano, naobed aj vecer. ked mi niekto povie ze odchadza, alebo si tu citam o tom ako ludia vsade mozne cestuju, akosik mi stisne srdiecko ze vlastne ved aj ja chcem. vecsinou to riesim utechou, ze ved je aj tak jedno kade vsade cestujes, ze tu pravu cestu mas aj tak v sebe a mnoho ludi si prave tu svoju duchovnu cestu takto nahradza, ze to iste co zazijes na cestach mozes zazit kdekolvek,povedzme aj vo vezeni. niekedy sa utesujem tym ze pride cas kedy aj ja budem cestovat. ze to bude coskoro. ze to bude rovnako spontanne a rovnako popretkavane "stastnymi nahodami" ako to vyzera byt vsade okolo.
Vlastne ani tak nejde o to cestovanie, ide skor o to vypadnut z mesta. odreagovat sa. nezobudit sa na to ako nejaky kokot o 6 rano trubi ze ma zablokovane auto, cely den pocuvat ako decka vrieskaju na kolotococh, nepozerat sa na socialny kontakt mojho psa s okolim len pocas chvilkoveho obidenia sidliska. Mozno sa da vyhnut stereotypu aj takymto zivotom. Ked si vecer,po tazkom dni ludia daju pivko,druhe,fernetik,tekilku ci absint. Potom na chvilku zabudnu na celu tu nezmyselnost bytia, su spolocenskejsi ako obvikle co ludi pritahuje, citia sa dobre a naplneni a tak si to zajtra zopaknu. No a potom aj pozajtra a vlastne pri kazdej moznej prilezitosti. Ja som si asi vybrala inu cestu. Pre mna asi jednoduchsiu.
Uz som to vysvetlovala viackrat. Mizantropizmus. Obcas mam pocit ze vidim v ludoch vela. prilis vela. Ale zial bohu viac toho negativneho. Snad to coskoro prejde, ale teraz mi to zatienuje tie prijemne stranky ludi a ich pritomnosti.
Ale o inom som chcela. Toto je len jeden z dovodou preco vzdy ked sa da padam na samotu. Myslim ze dalsie dovody su jasne. Vsetko je cistejsie, ostrejsie a chutnejsie ked sme na cestach. A je jedno ci sme na ceste po slovensku, po europe alebo po svete. exotika laka. ale exotiku si potrebujeme zaplatit. obdivujem ludi ktory vedia mat exotiku aj bez penazi. ktory sa proste nejako dopravia povecme do afriky a potom tam cestuju za uplne minimalne naklady. anyway, takych ludi je malo. a ked ich obcas stretnem, citim z nich to zvlastne, co z nich asi citi kazdy. ducha.
takze si vlastne odporujem.