neviem cim to je, no zda sa, ze najuzasnejsi ludia su ti bez domova...

ja "mam" jedneho uzasneho- cesky hovoriaci...
mala som najhorsi den za dlhe mesiace- nic sa nedarilo, vsade bol ku mne dakto hnusny, potom som bola hnusna ja na kazdeho atd a ceresnicka na torte- trepala som sa cez cele mesto do obchodu, ktory bol zavrety a to bol uz vecer, ja unavena....

tento pan s nota bene ma zastavil, ci nekupim a ja som to s radostou urobila- a ostala som s nim aspon hodinu- hovorit o vsetkom a o nicom- najprv to bolo o mojich starostiach a jeho radostiach- no pri takom cloveku nemozte mat zlu naladu....

"ja mnel tezkou depresi- koupil sem si skvelej fotak za 30 babek- nevim co s nim budu fotit, ale cena dobra- stlacim ten cudlik a ono to nefunguje! ted sem mnel celej den takovou depku co s tim, dokud sem si neuvedomil ze on si asi pyta baterky..." a pokracovanie ako ich kupil, no nakoniec zistil, ze treba do fotaku film "a tak si tu ted slapu, snad si nan vydelam uz tenhle vecer"

mat depku pri tychto pribehoch.... to vazne nebolo mozne- dohodli sme sa, ze si ho raz najdem a naucim ho fotit, no od vtedy som ho uz nevidela =/

chyba im domov, no srdcia maju o to vacsie a ziarivejsie