nuz, zacina sa to vcelku slubne rozvyjat... pri poslednom stretnuti sme sa uistili, ze nebolo posledne... teraz mi nezostava nic ine, ako jej drzat palce pri jej nadcahdzajucej skuske dospelosti, maturite. a potom ... hor' sa oslavovat... uz sa tesim

neviem, ale mam pocit, ze som nikdy v zivote este nieco take ku ziadnej zene necitil... a Katka ma to stastie (smolu), ze bola prva.. ale som jej za to vdacny a nehladiet na vekove alebo ine rozdiely (inteligencne napriklad ;=)) ).

dostal som sa do bodu, z ktoreho niet navratu a cesta vedie len jednym smerom - priamo cez jej srdce... tak vy vsetci ostatni, potlacte sa a urobte mi tam miesto ;=)

ak sa ma niekto opyta, ze co od toho cakam alebo ci si od toho slubujem... neviem, snad vztah, ktory ma naplni novymi hodnotami dosial nepoznanymi... a ze Katka bude stastna... aspon tak ako ja... VELMI... tak velmi

no, ale uz je najvyssi cas vypnut doma pocitac a ist sa venovat niecomu inemu (dnes nie Katke)

zatial... d.

Katushka ahoj