Kto si klikne na tento link, môže sa na Wikipedii dočítať zopár užitočných informáci, z ktorých pre predstavu o čo asi ide, sú najdôležitejšie tieto:
- Geof Darrow ten komiks kreslil roky a je to vidieť
- libreto písal Frank Miller
- libreto voľne nadväzuje na (predlohu) Blade Runnera
- je to jeden zo suverénne najdrsnejších komiksov

VIZUÁL
Ak si pamätáte na takú veľkú detskú obrázkovú knižku, kde vašou úlohou bolo nájsť na každej dvojstránke zatúlaného papagája Filipa, máte predstavu ako vyzerajú panely Hard Boiled. Tí s klasickým vzdelaním nech si spomenú na obrazy nizozemca Breughela. Pri zvyčajných komiksoch mám vo zvyku najprv sa nechať uniesť príbehom v bublinách a až v druhom čítaní sa sústrediť na výtvarnú stránku. Nie tak v tomto prípade -- nedokázal som sa odtrhnúť od kresby prepracovanej do posledného detailu, od scén monumentálnych rozmerov, ktoré akoby zachytil fotoaparát nastavený na tú najvyššiu možnú rýchlosť. Predstavte si dvojstránku s rozmerom (cca) A3, kde na ľuďmi prepchatej ulici prenasleduje protagonista svojho antagonistu. Na ulici sú desiatky ľudí a každý z nich vyzerá inak; každá skupinka má svoj vlastný dej.
Prepracovanosť detailov kresby je iba jedna stránka Darrowovho umenia (sic!), druhou je štýl, akým to podáva. Millerovo libreto dielo zaraďuje ku kyberpunku, no Darrowova kresba ho poslúcha len čiastočne, pretože prvky kyberpunku spája s noblesným dizajnom 40-tych a 50-tych rokov. Vzniká tak zaujímavý kontrast medzi špinou, hnilobou a amorálnosťou pretechnizovanej kyberpunkovej metropoly s elegantnou retro-architektúrou a dizajnom. Nielen to, retroštýlom a samotným názvom diela sa komiks odkazuje na detektívky drsnej školy (Hammett, Chandler, atď.), čím vytvára paralelu medzi kyberpunkom a noirovými detektívkami.
Po formálnej stránke (okrem uvedenej detailnosti) nie je Darrowova kresba nijako výnimočná (netvrdím však, že Darrow nemá svoj štýl, naopak) -- je dokonalá v znalosti anatómie a je strohá, priamočiara. To nie je mínus; spojenie absurdne detailnej kresby a formálne dokonalého a explicitného podania dodáva kyberpunkovému libretu unikátnu úchylnosť.

LIBRETO
Autor libreta Hard Boiled, Frank Miller, je pre komiks asi to, čo William Shakespeare pre drámu. Nebol prvý, ale akoby vynuloval letopočet žánru (v prípade komiksu umeleckej formy). Mimo iné, bol to on, kto Batmanovi dodal hĺbku a tragický rozmer v dnes už legendárnom komikse Dark Knight Returns, alebo kto vytvoril zbrusu nové typy charakterov v komikse Sin City.
V Hard Boiled Frank Miller veľmi voľne nadväzuje na K. Dickovu predlohu filmu Blade Runner, Do Androids Dream of Electric Sheep? (v češtine Blade Runner - Sní androidi o elektrických ovečkách?). Využíva prostredie kyberpunku a jednu zo základných myšlienok knihy, a to koncept, kedy anroid s nahranými umelými spomienkami rieši svoju identitu. Miller, schopný psychologizácie postavy do hĺbky, ktorú mu môžu závidieť aj predstavitelia "vznešenejších" umeleckých druhov a žánrov, sa v Hard Bioled vysmieva tvorcom epigónskych komiksov so slabým príbehom. Hard Boiled otvorene kĺže po povrchu a chvastá sa akčnými výjavmi absurdných rozmerov. Ak si pomer výtvarnej a príbehovej zložky porovnáme napr. so Spawnom Todda McFarlanea (ale aj HellSpawnom dua Wood/Bendis), máme to ako na dlani -- komiksy výtvarne príťažlivé s nie príliš schopnými libretistami naproti komiksu, ktorý je výtvarne dokonalý s geniálnym libretistom, ktorý napíše akoby plochý príbeh. Trvám na tom akoby, pretože záverečná pointa sa vyznačuje presne tým druhom amorálneho cynizmu, ako príbehy Sin City.

Hard Boiled sa právom radí ku "klasickým" dielam dospeláckeho komiksu a je dielom, ktoré je svojím súznením a vzájomným dialógom obsahu a formy dokonalé. Nie je možné čítať tento komiks iba raz, minimálne výtvarná stránka sa dá vychutnávať donekonečna. Ostáva dúfať, že ak sa to raz niekto naozaj rozhodne sfilmovať (plány boli, s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe [wtf?]), Frank Miller k tomu nepustí žiadnych hollywoodskych holofojtošov a výsledok bude minimálne taký dobrý ako filmová verzia Sin City.

Ak ma za tieto moje riadky neukameňujete, nabudúce budem písať o Watchmenoch.