Nedeľa, 21. mája 2006, 0130 SEČ
Vchádzam do izby, zapínam počítač a púšťam Pražský Výběr, skupinu podľa môjho gusta, ktorú som objavil nedávno. Je mi jasné, že dnes tak skoro nezaspím a to vďaka kombinácii silného čierneho čaju z Čajovne v podzemí a udalostí za posledné 3 hodiny. Po celej izbe porozhadzované kusy oblečenia nahádžem do skrine a sadám za počítač.

Sobota, 20. mája 2006, 2300 SEČ
S priateľkou sa vraciame z čajovne. Mamkine auto som mal zaparkované na Hviezdoslavovom. Kývlo nám na pozdrav orvatým spätným zrkadielkom. Nevedel som, čo robiť a tak som nasadol do auta dúfajúc, že to nejak poriešim s mamkou na druhý deň. Štartujem a k autu sa priženie policajná hliadka. Pevne som veril, že sa nebude vyjadrovať k môjmu (krivému) parkovaniu na vyhradenom mieste. Stiahol som okienko a on hneď na mňa vybafol že toho chlapíka, čo mi zrkadielko urval, zadržali a majú ho na stanici na Obchodnej. Poďakujem a snažím sa robiť dojem na moju drahú, že jak tomu hajzlíkovi ukážem, šahať na mamičkino auto. Našťastie som si to rozmyslel a novovzniknutý hnev v sebe som premenil na rozčarovanie a prekvapenie, čo sa nakoniec ukázalo ako najvhodnejšie riešenie. Ujo páchateľ bol totiž bývalý zápasník z reprezentácie a ako som sa dozvedel od jeho kamaráta Miša na stanici na Obchodnej, už sa mu podarilo dostať zo záchytky pomocou svojej sily cez policajtov, cvokárov s anestetikami, ďaľších policajtov a betónovú stenu. Priateľka povedala, že to dokonca videla v správach. Dali sme sa teda s Mišom do reči. Zháňal furt nabíjačku na Nokiu, lebo mal doma tehotnú priateľku a robil si o ňu starosti. Povedal nám, že škodu nahradí a že nech sa to moc neťahá cez súdy. Súhlasil som, byrokratická turistika je teraz to posledné, o čo mám záujem. Potom som s ujom policajtom vypisoval papiere a sledoval dve obrazovky. Na jednej bola priateľka s Mišom, kamarátom hlavného aktéra, na druhej spiaci ujo exzápasník. Keď sa prebral, nikto z policajtov sa veľmi nehrabal predviesť ho k výsluchu. Na ich mieste by som najskôr reagoval podobne. Už ale nejavil známky agresivity a tak bolo všetko v poriadku. Chlapík vyzeral ako Marv zo Sin City, už mi k nemu chýbala len veta „That´s a really nice coat y´got there.“. Keď sme s drahou odchádzali, Mišo mi dal svoje číslo, že nech sa to vybaví čo najskôr. Vonku mi priateľka so srdečným smiechom povedala, že ma v získavaní jeho čísla nedobrovoľne predbehla, čomu predchádzalo jeho priamočiare dvorenie. Spomenula aj, že okrem iného hovoril niečo o kaviári a svojej úspešnosti u žien. Prišlo mi to dosť blbé, no keďže som vedel, že tento druh pokrmu neobľubuje, ostal som kľudný a s úsmevom som sa pustil do rozhovoru na tému „muži = prasce“. Odviezol som ju domov (čo bola bez spätného zrkadielka pre mňa ako čerstvého vodiča dosť veľká výzva). Keď sa zaňou zabuchli dvere brány, uvedomil som si, že je to dievča do dažďa a že ju ľúbim čim ďalej tým viac.

Nedeľa, 21. mája 2006, 0220 SEČ
Ukladám blog na disketu. Pražský Výběr kvalitne vypeká ďalej, no ja už idem do hajan. Zaspávam s myšlienkou, že život je jedna veľká haluz a je na nás, či si ju pod sebou budeme píliť hnevom a agresivitou, alebo z nej budeme brať vďaka trpezlivosti a rozvážnosti jablká radosti.