Drahy Maco,za tyzden mas svoje prve narodeniny.Lezis mi na posteli a mas stale ten usmiaty,naivne priblbly vyraz v tvari,ktorym vravis ´neboj,vsetko je v poriadku.´
Alebo je to tym,ze si chcem sama nahovorit,ze sa vsetko da stale napravit?No pomaly si zacinam uvedomovat,ze pravdepodobnost sa vytratila.
Este stale mam tasticku,v ktorej som ta dostala.A ano,este vzdy je tam aj ten list...pohlad mi stale pada na vetu ´dufam,ze na mna nezabudnes,vela pre mna znamenas..tvoja Lenulka´
A co vobec viem o Lenke teraz?Hej,dopocula som sa,ze popri skole robi casnicku.A..a...a to je asi tak vsetko co o nej teraz viem.
Tie roky kamaratstva zanechali vo mne vela spomienok a zacala som si uvedomovat ako velmi ma mrzi,ze kontakt medzi nami opadol.Nerozumiem ako je to mozne,ze sa to tak zmenilo.
Musim sa ozvat par ludom,comu sa tak trochu vyhybam.Ale dnes sa jej ozvem,urcite.
´vsetko je v poriadku´,nemusis sa snazit mi stale vtlkat tieto veci do hlavy.
Ale cenim si ta,uz len preto,ze si posledna vec co som od Lenky dostala.A vobec si sa nezmenil,kolko krat som ta uz chcela zbavit tej masle,no stale ju mas na krku.

Ale hotovo.Nedam ti ju dole,zostane na svojom mieste.