zbožňujem také tie malé prekvapenia, ktoré nemajú židnu materiálnu hodnotu ale človek si ich cenní najviac
zbožňujem ten letný večerný vzduch, bezstarostný, veselý, ktorý opíja.
mám rada náhodné stretnutia, s cudzími ľudmi, s nimi to má také zvláštne čaro, nech si hovorí kto chce čo chce, komplimenty od neznámych ludí sa veľmi dobre počúvajú, u nich si môžte byť istý že vám ten kompliment nehovoria len preto,že sa to z nejakého dôvodu "musí". (a ako to potom asi vyzerám, keď už sa za mnou ani ten posledný robotník neobzrie)
mám rada aj takých tých opitých ľudí, čo sa chcú silou mocou zoznamovať a sú milí a potom si rozlievajú víno do fontány (aj keď je pravda, že sa ich niekedy ťažko dá zbaviť, ale stále je to lepšie ako sa zbaviť nejakého známeho, s kým naozaj nechcete byť, jeho predsa nemôžte poslať len tak dop***, veď on je váš kamarát)
zbožňujem stretnutie kamarátok v meste. Ste hrozne milo prekvapení, chvílku pokecáte, že kam,od kial a tak, potom nastane chvíla ticha "čo teraz?" a v tých lepších prípadoch sa vydáte na spoločnú cestu.
zbožňujem návraty domov keď nemusím pozerať na hodinky a tŕpnuť, či neprídem o 5 minut neskôr
zbožňujem rána keď tatinovi, ktorý si myslí že som ešte stále jeho malé dievčatko, musím vysvetlovať, že prečo som zase prišla neskoro a zase počúvať, že mám domáce väzenie. (keby som to všetko spočítala tak musím byť doma asi do konca svojho života :)
zbožňujem skoré rána, najkrajšie keď svieti slnko po daždi. to je asi to najkrajšie čo môže byť, chcela by som aby každé ráno bolo také. to by som aj bola ochotná vstávať stále pred 6.00. A skoré ráno má aj svoje iné čaro. máte celý svet len pre seba,lebo ešte všetci spia a pred sebou nový deň, keď môžte zmeniť svoj život...
....

už sa vážne neviem dočkať toho pravého leta