Sedim Tu.Na peknom mieste.Na trave.
Podomnou taka ulahnuta a navokol vysoka je.
Citim sa tu,ako v nejakom kresle.
Opieram sa o mlady strom.

Predomnou je chodnicek.Asi pre ludi.
Po nom som prisla.Nikto po nom nechodi.
Som tu sama.To mi vyhovuje.

Spievaju Tu vtaky.Maju zvlastnu rec.
Je ich tak vela a kazdy je iny.
Cez dni nam spievaju do vesela,
pocuvame ich?Ja hej a Ty?...neviem.
No skus...je to fajn muzika.
Roznoroda,nemoze sa stat monotonnou ani opocuvanou.
Je stale ina,ako tie vtaky.

Aj mraky.Tie sa tiez menia.Neustale.
Pod niektorymi vidime obrazky a
od inych cakame dazd.
Chodia,menia sa,su stastne?...neriesia to,
vzdy maju pri sebe slnko.
Pred nami ho zakryvaju,ale nie na dlho.
Pohybuju sa nad nasimi hlavami,plnymi
malickosti...malickosti su este mensie,
ako mi sami a nase male hlavicky sa
ani nevedia pozriet do neba a pochopit
slobodu vtakov,vetra,mrakov...
Nase "problemy" nam zaclanaju,
sme slepy?Spime?...zobudme sa a dychajme dnesok...:)

Vietor,kamarat,ako tie nekonecne mraky.
Aj on sa meni.Dokonca pomaha odokryt slnko.
To je priatel.
Teraz je prijemny,teply a nenasilne odfukuje
moje myslienky,aby som bola Tu.
Tu je to asi najlepsie.
Citim teplo zo slnka.Som polo v tieni.Je to vyrovnane.
A ked uz mam pocit,ze pecie,zafuka vietor a je mi zas prijemne.
Stale.Tu.

Pocujem sem tam aj zvuky mesta,no tu mi to nevadi.
Som tu vo svojom kresle a nic ma tu nerusi.

Este nepresiel ani jeden clovek.
Je prirodzene,ze mi to nechyba.
No vlaky sli uz tri..hm.
Boli take zaspinene.
A z mesta hukacky.
Vlastne ma ani nezaujima,preco?
Co sa deje...?

....mmm...sladke ticho,
a znovu tie vtaky.

Milujem tuto chvilu.
Pokoj...
Ticho prirody...

O samote a pritom s
najlepsimi priatelmi...:)