Toto je aj moj film, moja hra, moja uloha v nom - tak bud !

Tu byvam ... ten dom. Moj dom. V nom moja rodina, moje veci, moja pevnost, moj internet, moje tri macky, moj sen.

Doteraz som si spokojne riesil iba vlastne prekliatie. Sice dodnes presne neviem kto a preco ma vlastne preklial a cely nas rod ale prestal som to riesit. Niezeby niesom, ani nikdy nebol nikto nijak prekliaty... ale to je otazne.

Sila pozitivnej utechy ze snad bude lepsie. Ze horsie casy uz nebudu. Rad si to nahovaram, necham sa uniest plytkou predstavou atd.

Kapitola I.

N u d a

Pred kostolnym oltarom len tazko zbadat JU. Hlavnu postavicku tohto vcelku nudneho pribehu.
Nic nepocut. Vuobec nic. To je ten uplne najhorsi stav, ked sa ocitnete v tichu,... priserne obsirnom,.. omracujucom, povabno-nenasytnom, polovodivom nechcenom tichu, kde nepreleti ani ta zdechla mucha, co by mohlo urobit aspon trocha kmitaveho sumu.
Nic, proste nuda.

Kapitola II.

Vecera na kopci (niekde v trave)

Doniesli sme si sem zo sebou uplne vsetko, len skoda ze tu s nami niesu vsetci. Nevadi. Pomaly vybalujeme veci a sustredime sa na ich spravne vyuzite. Ide nam to ako pomasle - ved uz sme stari harcovnici. Najkrajsim momentom aspon pre mna je zakladanie ohna.
Som pyroman, priznavam sa hned na zaciatku, pretoze mam ohen rad. Ohen je dobry sluha ale zly pan. Pre mna bol len sluhom. Dnes to bude vyprazany syr s hranolkami a kecup.

Kapitola III

H o k e j

Pekny nacionalisti ty nasi hokejisti. Siroky utok, Proti nemu palko, po lavej strane unika korbacka ale je faulovany. Hrac penty vytahuje bejzbolku a dobije korbacku na sracku. Goooooool !. Kanada vedie 2:1. Gooooooooooooooooooooool.
Bude pruser. Slovenskooo. Budvar ! Slovenskoooooo EEEEhja EEEhja Ehja Slovensko !. Budvaaaaar!!!

Kapitola IV.

D o b r y s k u t o k

Celu tu situaciu si pametam uplne zretelne. Bol vecer a nas vyhodil stop niekde na zeleznicnej stanici na juhu Holandska. Nemali sme ani co jest ani co pit a ani floka. Cela ta situacia mi prisla tak zufala ze mi po licach zacali stekat slzy. Neplacem casto, no vtedy to na mna proste prislo uplne najviac a rozreval som sa na tej stanici ako male decko. Nastastie bol uz vecer a nikto ma nevidel. Po chvili som sa vratil spet na stanicu, kde ma cakal kamos ktory strazil veci. Chvilu som pozoroval bezdomovca ako spi na jedinej lavicke a ticho mu zavidel to pohodlie ktore na tej stanici poskytovala. Sadol som si na schodik a rozmyslal som co dalej. Z nicoho nic som sa zacal rozpravat s B o h o m. O vsetkom, o mne, o mojom zivote o tom kto som o vsetkom proste,tazko to vysvetlim. Po chvilke ma z mojho rozhovoru vyrusil ten bezdomovec ktory kumne dosiel. Pytal sa ci nemam nejake drobne do telefonu. Tie som nemal ale napriek tomu som sa hrdo postavil a mojou lamanou anglictinou som s hrdym usmevom predniesol: Jedinne co mam je tato telefona karta, je na nej uz len jeden gulden. Venujem ti ju. Mne je zbytocna. A podla som mu kartu do ruk.....
Po chvilke som sa isiel vycurat a zbadal som uplne schovany bankomat. Curam curam a zo srandy som vytiahol penazenku z nohavic, picnem kartu, tuknem pin A! Transaction Accepted! Whuaaaaao. N E U V E R I T E L N E !!!!.
Ved som to skusal takmer milion krat. Vytiahol som si 160 Guldenov. Paradne. Zobral som to sprintom za kamosom ktory daval pozor na veci a vidim ho nastupovat do strieborneho MERCEDES VAN TAXI.
Ten bezdomovec nam zavolal nejaku agenturu co vybavuje azyl cudzincom a tak sme mohli zostat este 2 tyzdne zit na ubytovni a uzivat si holandsky venkov ako krali.
Az teraz viem ze som vtedy spravil svoj prvy dobry skutok (bez naroku) a ze som sa presvedcil ze BO H. existuje.

Kapitola V

R i e s i t e l

Dal som si dlhodoby ciel. Snazim sa za nim ist hoci som lenivy a upadol som trocha konzumu. To podliahnutie zivotu v meste sposobilo mnohe nepekne zmeny, telku vsak vdakabohu nemamm.
Analyza spolocnosti, systemu, ludi, spravanie trhu, pravidelny refresh dolezitych informacii z ruoznych medii (radio,internet,hovorene slovo, udalosti apod), ich analyzou a porovnavanim vysledkov sa snazim o uplatnenie v v realnej praxi. Je to zlozite, ani nie tak generovat potrebne situacie ako odolavat tomu tazkemu depresivnemu stavu sposoebenym dlhdobou pracou s technologiami. A pomahaju drogy aspon obcas, bez nich by som sa uz davno obesil. Je to des. Odsudeny na ten sen dufam v lepsiu spolocnost, v zrusenie penazi, v lepsich ludi, v pomahani si, v spolupraci a v pochopeni sa. A nech si hovori kdo chce co chce ja aj dufam budem.Asi nadobro

Kapiloa VI.

Z e n a

Ty uz pri mne dlho trpis a ja sa iba potisku modlim aby si to este vydrzala. Kym odtialto vypadneme.
Stale ta milujem - ved ako inak. Bez teba by som to tiez nezvladol. Dakujem ze si mojou oporou teraz ked to potrebujem. Vratit ta nemozem a ty vies ze by som to nikdy neurobil. Ked zrealizujeme nas sen bude nam hej. Ver mi.


Kapitola VII.

meno: S a m u e l K e p l e r

ty jsi zar v ty brane
dite upelichane
co snese se se sestrou
i v lese

poslys dusi svou
cistou a prusvitnou
a vynes lunu zarivu na nohou
hej hou, hej hej hou.

na smrti tvi
svadeni jizniho posetiliho ega
vzdyt ty vis ze umiras polonahy ...
ave samuel.