Tma.
Preberám sa na škrípot bŕzd a prudký náraz do zadných sedadiel.
„Sedemdesiatpäť.“
„Osemdesiat,“ v polosne počujem povedať svojho neznámeho spoločníka.
„Ďakujem. A dobre sa vyspite,“ smeje sa mi do tváre taxikár.
V panike sa snažím rýchlo spomenúť, kam to vlastne ideme.
Minimálne tisíc myšlienok a tisíc obrazov mi kmitá v hlave.
A! Počkať! Už viem- ú-klub..after-party...do-mov...do-mov...tam chcem ísť.
„Ja nikam nejdem, idem domov“ vypadne zrazu zo mňa.
„Čo? Ty nejdeš hore? Myslel som....veď sme sa dohodli!Hej, no ták! Póď,aspoň ti ukážem, kde bývam a domov ti zavolám druhý voz.“
Váham presne 3 a pol sekundy.
„Tak ok.....ale len nachviľu“ mrmlen si viacmenej sama pre seba vypadnúc z taxíka. Pomôže mi vstať zo zeme a nesie ma do brány.

2 cudzí ľudia,jedna nekonečná cesta starodávnym výťahom kde sa najprv musí zavrieť mriežka, kým sa tá ozruta pohne.
Odomyká.

„Dáš si niečo na pitie? Mám tu fľašu červeného. Otvorím ju“
O chvíľu ležím odovzdane na starom gauči a pijem tretí pohár červeného vína. Po pol litri bieleho a nespočítateľnom množstve borovičko vodkového koktejlu rýchlo zabúdam, že červené vlastne nepijem.
Pokus o rozhovor. „Ja som ten a ten,mám toľko a toľko rokov, pracujem tam a tam, rád chodím ......počkaj,pustím ti svoju obľúbenú platňu....a teraz ty. Povedz mi niečo o sebe.“
A je to tu. Zbytočné kecy, z ktorých ma len rozbolí hlava. Naozaj toto potrebuješ?
Ťahám z rukáva zopár klamstiev a radšej sa nič viac nepýtam. Nechcem vedieť kto s ním býva v tomto veľkom byte, kde má ženu ani koľko majú spolu detí. Som len príliž opitá, aby som zvládla ísť sama domov a príliž nadržaná, aby som dnes šla spať bez sexu.
Ďaľší pohár vína.
Matne vnímam, že svitá. Zaspávam.

V spánku cítim ako mi niečie ruky pomaly sťahujú nohavice. Roztrasiem sa, oči stále zavreté. Keď zacítim ako sa mi zubami hrá s nohavičkami, kusnem si do pery .
„ Ženský minimal,“ uškŕňa sa.
Cítim vlhkú pusu na stehnách. V duchu čítam oplzlosti čo mi po nich píše jazykom.
Bože odpusť nám, lebo sme hriešny.
Zablúdi až medzi moje pysky. Akoby nikdy nemal prestať. Hej kovboji, len tak ďalej.
Vzdychám a snívam. Snívam a vzdychám.
PRÁSK.
Ležím na zemi.Tričko ostalo na gauči. Ostávam nehybná ako husle, kým on mi jazýčkom sláčikom behá po tele.
Stehná, krk, boky, panva, chodidlá, krk, prsia, ruky. Kde kusne, tam olíže. Všetko ide tak rýchlo a ja horím. Zomieram.
PRÁSK.
Vymanila som sa z pod jeho váhy. Jeho šaty hodené vedľa mojich. Stehnami zvieram jeho hlavu a mením sa na dievčatko s veľkým lízatkom XXL, čo mi nosieval bývalý po dvoch „keď už mám takú veľkú pusu“.
PRÁSK.
Cválam po prérii na svojom vraníkovi. Vietor mi šlahá do tváre,čapica lieta vo vzduchu a ja sa smejem z plného hrdla. Hijó!!
PRÁSK.
Vyplutá sa preberám na stole.Všetok život zo mňa vysala vyššia sila orgazmu.
Bez slova na mňa skočí ako práve z klietky pustený tiger. Vzduchom letia čiesi nohy, hádam, že to budú tie moje.
PRÁSK
Šmarí ma celou silou o stenu. Slečna, ste zatknutá.
Moje vzdychy už nepatria na túto planétu.
Bezvládne sa zvezieme na zem.
Tma.
Zaspávam.