Je to jednoduche, robit iba tie nevyhnutne veci, povinnosti, ktorym sa proste neda vyhnut. Urcite zavazky k rodicom, byt fajn kamarat par ludom, urobit nejake to minimum v skole alebo v robote. No a potom zvysok casu, ktori by ine osoby vyuzili na rozvoj svojich ambicii, snov alebo barscoho ineho, ja a mne podobni sa ponorime do ruska niecoho, co tito ostatni nechapu.
Hovori sa, ze clovek by mal mat ciel. Bol som jeden z tych vyvolenych, ktorym bolo udelene pravo vybrat si svoj ciel bez mozgovej masaze nejakej socialnej autority. Vybrat som si nevedel. Mlady clovek malokedy vie, kam ist a ked je ponechany jeho dusevny rast na dielo nahody, dopadne to vzorovo. Dosiahne urcity vek a zisti, ze sa nikam riadne nedostal. Nevybral si auto, po ktorom by tuzil, zenu, s ktoru by zil, politika, ktoreho by volil ani skupinku kokotov, na ktorych by picoval. Vie akurat dobre zahrat nejaku tu pocitacovu hru, kvalitne sa skurit a najebat a mat filozoficke keci na kyberi o tretej rano.
Sranda je, ze smer, ktorym sa nakoniec vyberiem je dany nutnostou. Potrebujem prachy, aby som mal strechu nad hlavou a mal co jest a pripadne aj obliect. Hodilo by sa aj mat daco navyse, ked budem chciet sukat alebo ist na nejaku akciu. A tak ma napadlo, ze by som mal asi zacat hladat sposob, ako zit sam so sebou a ked uz nic ine, vybrat si ciel a ist za nim. Aj ked s ohlavkou, aj ked ma to bavit nebude, ale ambicioznost je vraj sexi a robi z nas niekoho. Tvarit sa ze zijem. Jednoduche riesenie...