 |
|
| node: | vlasy s červeným korením |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | pepsi |
| viewed by: | |
| created: | 15.05.2006 - 23:31:55 |
| updated: | 03.09.2006 - 23:32:27 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 2374254 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::4
16 ❤️
v buse skoro vzadu pri lavom okne
sedela ženská s časopisom.
jeden z tých, ktorí majú na titulke fotku toho milionára a
asi tak hneď na prvej stránke dáke verím, že šokujúce odhalenie
o andrei verešovej.
ale pani celkom zaujato čítala,
trasúc ho na kolenách.
pri dverách stáli tri slovenské,
mladé napodobeniny rapperov,
v sprievode telefónnej melódie,
z ktorej textu si pamätám asi len
"naše spomienky sú naše časy".
ale iné som chcela. (schválne, či sa v tom nájdeš.)
chcela by som teba.
lebo včera som ju videla v tom autobuse,
v ktorom na ňu žiarilo poobedňajšie slnko.
do vrecka sukne ukradla trochu šarmu.
trochu pohľadu.
o chvíľu odišla a ja som na ňu zabudla.
na to v noci sa mi snívalo.
nie o nej s poobedňajším slnkom,
ale o tebe.
aká si bola krásna.
stála si len, pozerala na mňa.
do očí a tak trochu drzo,
slečna trúfalá!
iba stála, občas pokrivila kútik pier
do zvodného úsmevu. pre mňa.
bola si len moja a ja chcem všetko,
čo sa v tom slove skrýva!
iba ty a čierné závesy v pozadí dlhých šiat,
ktoré si pre ten sen
určite skočila požičiať z mortišinej skrine.
inak to nevidím.
potom si pohľadom okolo mňa hodila slučku,
pritiahla.
dotykmi si pálila.
bože, ty si tak pálila!
perami schladzovala, ako keď sa topí ľad.
tie kvapky..
opantala si ma, to áno.
dlho ďaleko najbližšie pri mne.
krásna! príď opäť, vlasy s červeným korením,
schladiť opar z posledného bozku.
sedela ženská s časopisom.
jeden z tých, ktorí majú na titulke fotku toho milionára a
asi tak hneď na prvej stránke dáke verím, že šokujúce odhalenie
o andrei verešovej.
ale pani celkom zaujato čítala,
trasúc ho na kolenách.
pri dverách stáli tri slovenské,
mladé napodobeniny rapperov,
v sprievode telefónnej melódie,
z ktorej textu si pamätám asi len
"naše spomienky sú naše časy".
ale iné som chcela. (schválne, či sa v tom nájdeš.)
chcela by som teba.
lebo včera som ju videla v tom autobuse,
v ktorom na ňu žiarilo poobedňajšie slnko.
do vrecka sukne ukradla trochu šarmu.
trochu pohľadu.
o chvíľu odišla a ja som na ňu zabudla.
na to v noci sa mi snívalo.
nie o nej s poobedňajším slnkom,
ale o tebe.
aká si bola krásna.
stála si len, pozerala na mňa.
do očí a tak trochu drzo,
slečna trúfalá!
iba stála, občas pokrivila kútik pier
do zvodného úsmevu. pre mňa.
bola si len moja a ja chcem všetko,
čo sa v tom slove skrýva!
iba ty a čierné závesy v pozadí dlhých šiat,
ktoré si pre ten sen
určite skočila požičiať z mortišinej skrine.
inak to nevidím.
potom si pohľadom okolo mňa hodila slučku,
pritiahla.
dotykmi si pálila.
bože, ty si tak pálila!
perami schladzovala, ako keď sa topí ľad.
tie kvapky..
opantala si ma, to áno.
dlho ďaleko najbližšie pri mne.
krásna! príď opäť, vlasy s červeným korením,
schladiť opar z posledného bozku.