Študent chápe intencionalitu ako zameranosť vedomia smerom k niečomu. Toto niečo možno nazvať obsahom mysle, intencionálnym súcnom. U Aristotela je celistvá situácia obsahom na ktorý duša naziera. Subjekt a objekt utvárajú celok ktorý je nerozlíšený. Scholastici objavujú nový termín - esse intentionale - tj. súcno ktoré neexistuje ako hmotná vec - esse reale, ale iba v mysli. Pojem je v scholastike intencionálnym súcnom. Pojem dokonalosti Božej je podľa istých scholastických škôl pojmom tak mocným že je schopný zmazať rozdiel medzi esse intentionale a esse reale. Descartes pokračuje v scholastickej tradícii, kladie však nesmierny dôraz na res cogitans-ducha,myseľ,intelekt-v ktorom sa ako intencionálne súcna, tak súcna reálne (resp. ich reprezentácie dané zmyslami) ukazujú. Spochybňuje všetko okrem samotnej res cogitans. Intencionalita však nieje iba pasívnym - vnímajúcim a chápajúcim- aktom. Intencionalita kladie pred zorné pole vedomia istý objekt. To myslené, to chcené, to v čo sa verí, myseľ dokáže usmerňovať a utvárať. Myseľ sa utvára, rozum dokáže byť praktický. Množina všetkých obsahov mysle je dátami z ktorých chce Brentano ustanoviť vedu psychologickú. Psychológia by sa mala zaoberať tým aké druhy idejí sú zo sveta preberané, ako sú nazierané, na základe akých pravidiel sú rekombinované a prípadne externalizované-artikulované. Formalizácia týchto "princípov kultúry" pomocou pravdepodobnostného kalkulu a fuzzy logiky je moje životné téma. Procesom externalizácie sa z esse intentionale stáva esse reale, obsah mysle opúšťa väzenie mozgovej kôry a skrze slovo či čin sa stáva skutočnosťou.

Za najzásadnejší považujem pri rozvažovaní nad rozlíšením medzi vecou reálnou a vecou intencionálnou poznatok, že zatialčo esse intentionale je kedykoľvek v čase vedome reflektovaná mnou či prípadne tými ktorým bol ten či onen pojem náležito vysvetlený a jeho význam fixovaný , esse reale je tak či onak vedome reflektovaná všetkými tými ktorých zmyslami afikuje. Tvrdím že čím väčšmi je súcno vedome reflektované, tým väčšmi existuje. Súcnosť možno vyjadriť aj všetkými ostatnými číslami a stupňami ako 0 a 1. Pretože Boh je stredobodom na ktorý skôr či neskôr upriami pozornosť každá mysliaca bytosť, existuje Boh nekonečne krát viac ako napr. auto ktorého vznik bol viacmenej náhodný.

Študent prišiel na hodinu neskoro, nerobil si poznámky a nepodarilo sa mu zohnať nahrávku z prednášky. Za svoj laxný prístup sa ospravedľňujem, na poslednú hodinu sa pokúsim prijsť na čas.