Ako môžeme zachrániť svet, keď nevieme zachrániť samých seba?




V končekoch prstov mi stále drieme nádej, občas sa mi preto trasú ruky.
Zhulím špek s kamoškou pri Dunaji v teplom vetre letnej noci, pôjdeme spolu na mcshiťácke wc a potom galatne na drink..kamkoľvek, dnes len decentne..
(Nie nebolo toho viac ako deci..jaj potrebujem ibák..môj malý ružový kamarát, ňu ňu ňu.)

Moji profesori, moja šéfka, slavnostne Vám týmto prisahám, že aj tak nezmením názor, že všetci ste trápni aj keď titulovaní - sprepytujem za výraz-kokoti (a piča), aj keď väčšinu veci som dokašlala sama..

páči sa mi s tebou sedieť na káve lebo mi rozumieš, poznáš sled mojich myšlienok, a nič ti dodatočne nemusím vysvetľovať.dik T.

Neviem, čo mám s tebou robiť, si môj brat, milujem ťa z celého srdca, ale neviem aký ďalší postup či stratégiu mám na teba zvoliť, pretože pred očami sa z teba stáva zatrpknutý, večne nasratý hundroš, a fakt zraňuješ...ľúbim ťa, a stále som schopná všetkým naokolo zlomiť väz, keď sa na teba škaredo pozrú, len mi to musíš dovoliť... vyrástli sme predsa v ghette, či? *)

slnko zalialo okná vonkajších výkladov auparku, svetlo sa odrážalo a trblietalo na lesklom povrchu... škoda, že som ten západ nestihla na západnej strane mosta, ale aspoň ten spln bol krásny..

(zátvorky bývajú dôležité, informácie chránia svojimi bruškami)

dnes tá školka, celý ten spomienkovvý walk... uff, nakoniec sa budem musieť vrátiť až do prenatálneho veku, aby som mohla zabudnuť na minulosť? pamätám si samu seba, keď som bola malá, dokonca si pamatám aj svoje malé ruky... nikdy ťa v seba nazadusím dievčatko, sľubujem:)

pošlem fotky z pláže..alebo chuť slanej vody? každému donesiem zrniečka piesku..pre štastie...