Trhovisko Mileticova, 17:45, pomaly konci denny predaj. Velky predavac zeleniny prechadza okolo opusteneho stola, na ktorom niekto nechal polozenych niekolko zvazkov redkoviek. Predavac ich zbada a smahom ruky zhadzuje na zem za stol, aby ich nebolo vidno. Tiez predava redkovky a je tu sanca, ze este dnes nejake preda.

Zdviham redkovky a ukladam ich spat na stol. Je to dar od neznameho pre neznamych ludi a ja si ho vazim. Mam rad taketo gesta. Predavac ide opat okolo, zbada opat redkovky poukladane na stole a vykroci k nim. "Este raz sa ich dotknes tak ti rozbijem drzku" vravim mu, takto sa tu ludia zvyknu rozpravat, na co sa predavac zhaci a zacne nieco vykrikovat a odchadza. Premyslam, ci ide zavolat bezkrku SBSku trhoviska. Som pokojny, napriek tomu si uvedomujem, ze mam strach o svoje telo. "Je to jedina vec, ktora Vam musi vydrzat cely zivot. Na rozdiel od Vasho auta, domu, manzelky." Zaznieva mi v hlave znamy citat.

Pomaly odchadzam. Na co mi je vlastne telo, pokial moja existencia je len iluzia? Potrebujem telo, aby som mohol konat. Ale preco chcem konat? Vdaka telu sa mozem ucit pozorovanim nasledkov svojich skutkov. Telo je prilezitost kracat po ceste. Akejkolvek. Nebyt karmy, nepotrebujem konat. Ak nepotrebujem konat, nepotrebujem telo. Telo je karma :)