neviem, prečo to idem napísať práve sem a nie na nejaký kus mŕrtveho dreva, kde by to bolo iba moje,.. možno preto, že papier samôže stratiť, ale ja už na tento stav nechcem nikdy zabudnúť..

chcem sa s tebou rozísť..
bolo to fajn, ale už ťa nemilujem pochop to! pochop to! pochop to!

zase som dnes bola v škole a snažila sa prísť na nové myšlienky, ale existujú ľudia, ktorí vám nedajú spať a ktorí vám povedia pravdu do očí a okrem toho ponúknu aj okamžité riešenie..
veď to skús
na mesiac
na pol roka
byť bez neho
uvidíš..

uvidím? keby som si tak bola stopercentne istá...

láska nemá bolieť
láska má ukľudňovať, motivovať, inšpirovať, zabávať, držať, ale hlavne posúvať ďalej..

a ja som sa za tri roky neposunula o nič ďalej.. iba ak bližšie k priepasti,.
naučil si ma kašľať na priateľov, a pritom si myslieť, že sa im plne venujem
naučil si ma neargumentovať, lebo ty nepotrebuješ argumenty
naučil si ma nerozmýšľať o svet, lebo si sa bál, že by som prišla na to, že nie som spokojná

naučil si ma šliapať po svojej vlastnej bolesti a považovať ju za nepodstatnú!

a ja to už ďalej nechcem cítiť..
lenže keď som konečne nabrala odvahu a povedala ti to do očí (mimochodom aj to si ma naučil-nepozerať ľuďom do očí), že sa trápim, že sa nudím, že ma to nebaví a že tá funny holka v klobúku tu už nie je, lebo si ju zabil, tak si nechápavo krútil hlavou.. a vyčátal mi, že som sa celý čas iba pretvarovala a hrala sa.. ale ja som to robila kvôli tebe!
a na druhý deň si sa ako zvyčajne doplazil a sľúbil, že to už bude dobré a že ty ma nikdy neopustíš, že s takouto myšlienkou sa mám pre istotu rozlúčiť..


prečo ma nenecháš odplávať preč
a žiť si svoj život?!

je to ťažké..
bolo to nádherné obdobie, ale je to over!

uvedom si to!