Make Up collective uvádza:
Xavier Poultney & Sebastian Camilleri : TRI OUTPUTS
Vernisáž: 18. 11. 2011 o 19:00
Kurátor výstavy: Jaroslav Kyša
Výstava potrvá od 19. 11. do 15. 1. 2012 a bude otvorená stredu až nedelu od 16:00 do 20:00.
Make Up Gallery, Alvinczyho 18. Košice 04001
Výstava dvoch mladých londýnskych umelcov Xavier Poultney & Sebastian Camilleri : TRI OUTPUTS v Make Up gallery prináša dva rôzne umelecké prístupy k uvažovaniu o našom prežívaní reality. U Xaviera cez vedu a vesmír u Sebastina je to cez architektúru a nášho pôsobenia v nej.
Xavier Poultney je absolventom Royal College of Art v Londýne.
Poultneyho práce sa zaoberajú filtrovaním myšlienok, najmä vedeckých, skrz kultúru. Autorovým argumentom je, že história je budovaná vzájomnou náväznosťou meniacich a vyvíjajúcich sa paradigiem o tom, ako vnímame vesmír a našu pozíciu v ňom. Rôzne popisy reality sa stávaju prostriedkom pre sebadefiníciu civilizácie. Konkrétnymi príkladmi sú preňho napríklad aztécke uctievanie slnka, katolicizmus, či moderná fyzika.
Poultney sa na výstave prezentuje zbierkou artefaktov, ktorých pôvod a funkcia sa nedá presne určiť; vratko balancujú na rozmedzí náboženských relikvií a technologických aparátov. Meteorit vykladaný perlami a tmavým drevom, na ktorího povrchu sa vytvára funkčný matrix dát; sken starovekej figuríny z obdobia neolitu, ktorý je prostredníctvom 3d tlače a rôznofarebnej živice opäť pretransformovaný na objekt; fotografia zástupu automatov zastrčených v majstrovsky vyrezávanej, ale zabudnutej časti hradu Alhambra (Španielsko).
Zauzlovanie a prepletanie ideí naprieč históriou je témou, ktorá sa objavuje vo viacerých Poultneyho dielach. Súbežne sa často zaoberá kolíziou medzi hi- a lo-fi estetikou. Pomocou komplikovaných technologických postupov vytvára z nájdených bežných predmetov objekty, ktoré sú banálne a nefunkčné.
Poultney taktiež vystavuje triptych z mosadzných plakiet, do ktorých sú vyleptané vzory z bodiek a čiarok, ktoré evokujú zápisky mimozemských udalostí. Toto dielo je inšpirované projektom “Pioneer Plates”, ktorý uskutočnila v rokoch 1972 a 1973 NASA v spolupráci s Carlom Saganom. V rámci misií s týmto názvom boli do kozmu vyslané plakety obsahujúce súhrn informácií o ľudstve a našimi (v tom čase aktuálnymi) poznatkami o vesmíre. Kozmické sondy nesúce tento odkaz boli naprogramované tak, aby opustili náš solárny systém a dosiahli daľší o približne 40 000 rokov. Poultneyho plakety ostávaju nečitateľnými a nechávaju otvorených mnoho otázok. Sú staroveké? Sú odkazom dávnych civilizácií zakonzervovaným v čase?
Autorove práce sa dotýkaju akéhosi tušenia stratenej civilizácie a paralelne sa zamýšľajú nad rýchlosťou vývoja, krátkou životnosťou a zameniteľnosťou technologií v dnešnej dobe. Poultney vyzdvihuje, že evolúcia poznania bude vždy základom a zároveň prostriedkom nekonečného napredovania. Výdobitky ľudstva by sme podľa Poultneyho nemali vidieť ako dokončené konštrukcie umiestnené v múzeu, ale ako progres.
http://www.xavierpoultney.com/
Sebastian Camilleri je absolventom Central Saint Martins College of Art v Londýne.
Camilleriho práce sú vedené pominuteľnou podstatou priestorov, ktoré obývame a fenomenológiou architektúry. Preto uprednostňuje prístup k dizajnu, ktorý je veľmi osobný a introvertný. Výsledky jeho výskumu pramenia z individuálneho skúmania ako jednoduchých izieb, tak aj psychogeografie celých miest. V prípade svojho najnovšieho projektu Camilleri reaguje na texty Juhaniho Pallasmaa* ktoré sa zaoberajú pôsobením architektúry na naše zmysly. “Even The Eye Touches”/ “Aj oko je schopné dotyku”
“Architektúra je pre nás primárnym nástrojom v nachádzani súvislostí medzi nami samými, priestorom a časom a prispôsobení týchto dimenzií ľudskému chápaniu. Domestikuje neohraničený priestor a nekonečný čas tak, aby mohol byť tolerovaný, obsiahnutý a pochopený ľudstvom.”(JP)
Camilleri vystavuje sériu digitálnych koláží zobrazujúcich éterické priestory; útržky spomienok z izieb, ktoré v minulosti považoval za svoje. Tieto priestory sa stávajú abstrakciami zredukovanými na základne štruktúry, vyvodené z pôvodných ceruzokresieb v skicári a na izometrickom grafovom papieri. Camilleri do každej z nich pridáva prvky, ktoré robili tieto priestory z jeho pohľadu výnimočnými. Slnečné svetlo vstupujúce z exteriéru, zvuky zo susediaceho bytu, pocit osamelosti, či spokojnosti, všetky tieto subjektívne skutočnosti sú zakomponované do výsledného obrazu. V týchto asamblážach dochádza k prerodu priestoru podľa argumentov uvedených v publikácii “The Eyes of the Skin” od Pallasmaa, konkrétne jeho viery v to, že rozhodujúcim elementom v tvorbe architektúry by nemalo byť len zrakové vnímanie, ale aj vnemy skrz ostatné zmysly, ktoré si človek odnáša zo svojich predošlých obydlí. Multizmyslová architektúra by v konečnom dôsledku mala viesť k pocitu príslušnosti a pohodlia v dnešnom svete.
Opätovnými návštevami týchto priestorov autor zvýrazňuje dôležitosť budov, s ktorými spájame svoju osobnú históriu. Skladanie nových štruktúr zo spomienok je často objavujúcim sa prvkom v Camilleriho tvorbe. Manifestuje ich prostredníctvom foriem plávajúcich v úplnej tme, ako momentky visiace v neurčitom mieste a čase, predurčené na pohyb medzi rovinami myšlienok a pamäte. Ich fasády sú vedome umiestnené v negatívnom priestore, čo prispieva k ich krehkosti.
* Pallasmaa je fínsky architekt a bývalý profesor architektúry na Technologickej Univerzite v Helsinkách. Napísal mnoho teoretických kníh, ale tá s titulom “The Eyes of the Skin” sa stála klasikou a zároveň povinným čítaním na mnohých architektonických školách na celom svete.
http://www.sebcamilleri.co.uk/
'Autonomous Manifold Machine' je kolaboratívnym projektom Poultneyho a Camilleriho, ktorá bola zrealizovaná priamo pre piestory Make Up gallery pred otvorením výstavy. Táto inštalácia neustále mení svoj tvar a priestorovú konfiguráciu. Tento fakt je veľmi dôležitý pre oboch autorov. Dielo ostáva skicou, nedokončené a bez akéhokoľvek záveru, a v konečnom dôsledku nie je späté ani s jedným z dvoch umelcov.
X.P. , S.C., J.K.
Jaroslav Kyša v roku 2007 absolvoval Fakultu umení TU v Košiciach u prof. Juraja Bartusza. Je jeden zo zakladajúcich členov MAKE UP collective. V roku 2009/2010 žil v Prahe, kde pracoval ako produkčný výstav v centre súčasných umení MEETFACTORY a neskôr ako kurátor a event manager pre VICE gallery. V súčasnosti žije a tvorí v Londýne.
http://makeupcollective.org/
