Kritický postoj sa dá opísať ako vedomý pokus o to aby naše teórie, naše predpoklady, trpeli namiesto nás v zápase v ktorom prežije len ten nazdatnejší. Umožňuje nám prežiť zánik nevhodnej hypotézy - v prípade že by sme zaujali dogmatickejší postoj mohli by sme popri zániku takejto hypotézy zaniknúť i my samotní.

- Sir Karel Popper

Pri pohľade vpred, do svetov kam nás vedie technologický pokrok, je vhodné opýtať sa tri otázky. Čo je možné, čo je dosiahnuteľné, a čo je chcené.

Poprvé - samotné prírodné zákony obmedzujú množinu toho čo je možné v oblasti hardwaru. Keďže Tvaritelia otvoria bránu k dosiahnutiu týchto hraníc, týchto limít, je pochopenie Tvariteľov klúčom k pochopeniu toho čo je možné.

Podruhé - zákony premeny a fakt toho v akej situácii sa momentálne nachádzame ohraničujú to čo je dosiahnuteľné. Keďže bude hrať vývoj replikátorov zásadnú rolu v dráme ktorú píšeme sú zákony evolúcie klúčom k pochopeniu toho čo bude dosiahnuteľné.

A čo sa týka toho čo je chcené a čo nechcené, rozdielnosť našich snov nás ženie k budúcnosti plnej diverzity zatiaľčo náš zdielaný strach nás ženie k budúcnosti "bezpečnosti".

Tieto tri základné otázky - čo je možné, čo je dosiahnuteľné, a čo je chcené -vytvárajú rámec pre našu snahu predvídať možné budúce stavy vecí. Poprvé, vedecké a inžinierske znalosti sú našou mapou v ohraničenom teritóriu možného. Ikeď je táto mapa stále nepresná a neúplná, možno z nej vyčítať vždy prítomné limity medzi ktorými sa budúcnosť musí pohybovať. Podruhé, princípy evolúcie určujú ktoré cesty sú pred nami otvorené a taktiež obmedzujú množinu toho čo bude možno dosiahnuť - včetne ohraničenia tlačiaceho zospodu keďže pokrok ktorý bude prísľubom lepšej životnej úrovne či rozšírenia vojenskej moci bude takmer nezastaviteľný. Toto nám umožňuje vysloviť značne obmedzenú predpoveď: Ak sa mnoho vekov trvajúci evolučný pretek určitým spôsobom so škrípotom nezastaví, tak súťaživé tendencie vymodelujú našu budúcnosť do tvarov hraníc možného. No a nakoniec, stojac na na šírom poli toho možného a dosiahnuteľného, sa môžeme pokúsiť zasiať budúcnosť ktorú považujeme za chcenú.


Problematické prorokovanie

Môže vôbec niekto predpovedať budúcnosť? Politické a ekonomické prúdy sú nesmierne premenlivé, častokrát je to čistá náhoda ktorá hádže kockami naprieč kontinentami. Aj pomerne rovnomerný vývoj technológií častokrát uniká predpovedi. Prognostici časokrát odhadujú času a cenu potrebnú na podmanenie si určitej novej technológie. Sú častokrát neúspešný v prípade že opustia vytváranie hrubých osnov a zamerajú sa na presné predpovede. Napríklad taký projekt raketoplánu - bol považovaný za jednoznačne zrealizovateľný, ale predpovede týkajúce sa jeho ceny a dátumu prvého letu boli pomýlené o niekoľko rokov a miliárd dolárov. Inžinieri nemôžu presne predpovedať kedy bude dotyčná technológia vyvinutá pretože vývoj v sebe vždy obsahuje neurčitosti .

No predsa sa musíme pokúsiť predvídať a nasmerovať možný vývoj. Vytvoríme monštrá predtým ako vytvoríme klietky, alebo potom? Existujú však monštrá ktoré nemožno spútať ak sú raz vypustené. Aby sme prežili , musíme si udržať kontrolu urýchlením niektorých vetiev vývoja a spomalením iných.

Ajkeď jedny technológie môžu častokrát zablokovať hrozby iných ( obranné vs. útočné systémy, kontrola znečistenia vs. znečistenie ) , častokrát sa súperiace technológie uberajú jedným smerom. 29. decembra 1959 odprednášal na výročnom stretnutí Americkej Fyzikálnej Spoločnosti Richard Feynmann - dnes už nositeľ Nobelovej ceny - prednášku s názvom "Tam Dole je Mnoho Miesta". Opísal v nej ne-biochemické prístupy ako dospieť k nanostrojom ( postupujúc smerom nadol pričom by krok za krokom väčšie stroje vytvárali svoje menšie kópie ) , a taktiež sa vyjadril že fyzikálne zákony niesú v rozpore s možnosťou manipulovať vecami atóm po atóme. "Nieje to pokus narušiť akékoľvek zákony, je to niečo čo sa dá teoreticky zrealizovať; no prakticky sme to doposiaľ neuskutočnili pretože sme príliš veľký... Veď napokon ovládame umenie chemickej syntézy... vytvárame látku položením atómu na miesto ktoré nám chemik povie". V skratke predstavil inú ako biochemickú cestu k Tvariteľovi. Taktiež sa vyjadril že je to "vývoj ktorému sa podľa môjho názoru nevyhneme".

V kapitolách 4 a 5 rozvediem ako tvaritelia a inteligentné stroje zjednodušia mnohé otázky týkajúce sa doby a ceny vývoja technologických noviniek. Ale otázky času a ceny nám budú do tohto tvariteľského prielomu stále zamlžovať výhľad. Richard Feynman nahliadol už v roku 1959 na fakt že nanostroje môžu usmerňovať chemickú syntézu, včetne syntézy DNA. No nedokázal predvídať kedy a ani za koľko sa k týmto schopnostiam dopracujeme.

V skutočnosti, samozrejme, vyvinuli biochemici techniky pomocou ktorých dokážeme vytvoriť DNA aj bez programovateľných nanozariadení, využitím skratiek založených na istých chemických trikoch. Technológie častorkát víťazia kvôli drobným trikom a detailom. Už v polovičke päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia fyzici pochopili že princípy polovodičov umožnia fyzickú existenciu mikroobvodov, no to ako budú tieto mikroobvody vyrábané - so všetkými detailami vytvárania masiek, odporov, oxidačného rastu, iónovej implementácie, atď. v celej ich komplexite - bolo nemožné. Jednotlivé nuansy ktoré sú častokrát príčinou víťazstva tej a nie onej technológie robia z technologického preteku komplexný problém ktorý sa uberá nepredvídateľnou cestou.

Je však z týchto dôvodov dlhodobé predpovedanie budúcnosti zbytočnosťou? V prípade že hovoríme o preteku smerom k samotným hraniciam prírodných zákonov je cieľová rovinka predvídateľná aj v prípade že nič netušíme o jednotlivých pretekároch. Niesú to ľudské vrtochy ale nemenné zákony prírody ktoré rysujú čiaru medzi tým čo je fyzicky uskutočniteľné a tým čo nieje - žiadne politické rozhodnutie, žiadne spoločenské hnutie nezmení zákon gravitácie ani o piaď. Akokoľvek futuristicky teda môžu tieto slová znieť, sú projekcie technologických možností značne odlišné od prorockých predpovedí. Nespočívajú na premenlivej pôde jednotlivých udalostí lež na bezčasových zákonoch prírody.

Je naškodu že takýto náhľad je náhľadom výnimočným. Bez neho zakopávajúc blúdime kade tade krajinou možností, mýliac si hory prízrakom s fatamorgány. Hľadíme vpred s mysľou stále zakorenenou v myšlienkach minulosti kedy ako veda tak i technologický pretek nemali ani zdaľeka takú silu a rýchlosť ako dnes. Iba veľmi nedávno sme začali vytvárať a brať vážne tradíciu technologického predvídania.