Dnes som mala krasny den. Plny emocii, najma dojatia.. A tieto moje zazitky urcite stoja za to, aby sa o nich dozvedeli aj dalsi.. Zucastnila som sa Najmilsieho koncertu roka, ktory zorganizoval Usmev ako dar v Banskej Bystrici pre deti z detskych domovov z bb kraja.
Ked ma tam kamaratka zavolala robit dobrovolnicku- pomahat s pripravami, hovorim si,jasne, pomozem dobrej veci a okrem toho tam ma ucinkovat Zuzana Smatanova, tak splnim sesterke zelanie a odfotim ju.. Neratala som vsak s tym, ako sa to vsetko vyvinie. Zacali totiz prichadzat deti. Okamzite som zabudla na Smatanku a fotila som len ich.. krasne deti, ktorych rodicia zavrhli alebo sa o ne nemohli postarat. Nechcem tu teraz rozpisovat vylevy o tom, ako sa niekto moze vykaslat na tak nadherne stvorenia.. ved napokon vacsina decak sa tam ma omnoho lepsie, ako by sa mali pri svojich rodicoch.

To dolezite a podstatne, co chcem zvyraznit v tomto blogu je samotny kocert a ich vystupenia.
Hned prvy detsky domov sa predstavil piesnami, ktore zlozil mozno 15-16rocny chlapec, ktory im hral na klaviri a aj ich sam spieval. Uz vtedy mi zacali vlhnut oci.. Potom mal tento, dovolim si tvrdit, zazracny chlapec solo. Piesen, ktoru sam zlozil, zahral aj zaspieval, zacinala slovami: "Chces mi lasku davat a so mnou sa milovat.." Riesil v nej problemy rovnake, ako my ostatni.. s jednym rozdielom...

Spomenula som si na moju staru mamu, ktora vzdy, ked som vystupovala ja alebo moje sesternice.. plakala.. plakala od dojatia a nekonecnej pychy na svoje vnucky. Ked raz malicka sesternica vystupovala so skolkou, starka sa sustredila len na nu, na nikoho ineho a nariekala a nariekala. Prislo mi to az smiesne, ale zaroven krasne.. slzy radosti, ze prave JEJ krv teraz stoji s odvahou pred vsetkymi a ukazuje, co dokaze.

Tieto decka nemaju nikoho, kto by sa pysil tym, co su schopne dokazat. A pritom su tak neskutocne talentovane. Nadherne spievaju, tancuju, hraju.. A preto chcem, aby co najviac ludi vedelo, ake dnes boli zlate..
Bola som taka dojata kazdym jednym cislom.. zimomriavky mi behali po tele a oci nie a nie vyschnut..

Po skonceni som decka z dvoch detskych domovov, ktore tancovali breakdance, poziadala o ucinkovanie na akcii, ktoru organizujem. Boli taki hrdi, ze si ich niekto vsimol a ponukol im vystupenie.. a mna to strasne tesi..

Takze vas teraz vsetkych prosim o kratku myslienku venovanu tymto detom, co vas urcite nikoho nezabije.. :)
Cim zakoncim tento blog? Asi slovami jednej z piesni,ktoru deti spievali:
Kde si mama?
Chcem ti spievat tuto piesen.
Kde si ocko?
Srdce plne lasky nesiem...