lakhym pohybom priklepol dvere a ponahlal sa do kuchyne. Ani sa nevyzuval, nezobliekal, lebo jeho ruky sa klepali coraz viac a viac.

V kuchyni prudkymi pohybmi vybral sacok a otvoril ho. Cast jeho obsahu vysypal na lyzicku, zvysok pokryl povrch kuchynskej linky sotva badatelnym povlakom. Druhe po com siahol, bol kovany zapalovac. Bol zrejme na benzin. Prvych par pokusov o skrtnutie zlyhalo. Potom konecne vznikol plamen. Plamenom sikovne roztopil obsah lyzicky. Ked sa zacal priblizovat dokonale tekutemu stavu, premiestnil sa par malych krokov vedla, aby mohol obsah lyzicky vyliat do rano pripravenej salky caju. Obe latky spolu difundovali, horky ovocny caj (evidentne nie PIGI caj) a vanilkovy cukor. Vona karamelu sa uz rozlievala po celom byte.
Ked uz nebolo cez hladinu mozne pozorovat postupujucu difuziu, usudil, ze je ten pravy cas - vsetko je dokonale premiesane. Obsah salky v nom zmizol presne tak rychlo, ako on vklzol do kuchyne.
Den bol zamraceny a vo vzduchu sa vznasal smog. Naozaj kvalitna smogova vrstva. Vidiet nebolo ani na koniec mesta, tam, kde boli kopce a lesy. Bolo vidno len betonove panelaky, ako stoporene udy v zadymenej miestnosti.
V tom momente sa zacal pohlad kazdeho jednotliveho jeho oka dostavat do normalu. Klepanie ruk ustavalo. Obzrel sa cez rameno smerom na chladnicku. Podisiel k nej a vytiahol z nej krabicu mlieka. Bolo to kysle mlieko. Kyslejsie, ako kysle citrony, ktore su kysle inym sposobom, ako toto kysle mlieko, ktore bolo aj tak kyslejsie. S krabicou kysleho mlieka sa vydal smerom na balkon. Po ceste sa mu podarilo zavadit nohou o volne lozeny predlzovaci kabel.
Balkon poskytoval pomerne dobry pohlad. Nebolo sice vidno priamo centrum, ale stale videl niekolko sidlisk naokolo. Pohlad na blizku zelen tienil jeden z dvoch obdalec stojacich panelakov. Smog mal namodralu farbu. Zrejme to boli stopy olova v nom. Kdesi v nekonecne, teda takmer v nekonecne - este bolo mozne rozoznat aspon kontury - si to sinula vlecka z nedalekej bane. Povonku pobehovali tvory ako mravce. Niektori z nich urcite aj boli mravcami, ale to sa nedalo rozoznat.
Kazdy jednotlivo a vsetci spolu ho mali v pazi. To bolo znamenie, ze je kazdemu dobre. Teraz uz bolo dobre aj jemu, ked kysle mlieko putovalo jeho zazivacim traktom.
Balkon - zapratany vsemoznym haraburdim. V rohu lezala akasi kovova konstrukcia nie vzdialene pripominajuca lietacie pristroje prvych blaznov, ktori sa pokusali o lietanie. 4 kovove snury natiahnute napriec balkonom by mali sluzit na vesanie pradla, no momentalne sluzili len ako odkladiste vtactva a bojove pole pre koroziu.
Cesta kysleho mlieka bola zrejme zakoncena predcasne, pretoze pocit tlaku v ritnom zvieraci bol nezvycajne intenzivny. Pod tlakom okolnosti a obrovskym mnozstvom dobrej nalady roztiahol blanovite kridla a stovkami oci sledoval cestu k slnku, ktore tam ale nebolo.
Len to mlieko si mohlo vybrat aj sikovnejsie pristatie...