Vzdy som bola naivne v tom, ze ten kto sklame je zly a nefer. Neviem. Po urcitych udalostiach sa stale presviedcam o tom, ze to tak vzdy nie je. Poznam ho asi rok, +/- nejaky ten tyzden. Aby som vas uviedla na spravnu cestu, pozname sa cez internet. Vlastne sa ani nepozname. Alebo pozname? Kazdy mate svoj nazor na to ci sa da clovek az tak dobre spoznat cez internet. A ci sa vobec da spoznat... Ja mam napriklad problem s tym, ze cez tento typ komunikacie dokazem byt uprimna co sa tyka mojej osoby, dokazem pisat otvorene o pocitoch. O mojich pocitoch. Skoda, ze v skutocnosti to nedokazem tak lahko, tak rychlo. Vela ludi ma tak nepozna co ma niekedy trosku mrzi. Nemam k nim doveru. Ale on ma poznal. Poznal ma tak ako nikto. Poznal a pozna ma viac ako moj priatel s ktorym som dlhsie ako poznam jeho. On... Som velmi rada, ze Ho poznam, alebo lepsie povedane On pozna mna, ja poznam Jeho a pozname sa navzajom. Velmi mi pomohol, bol vzdy pri mne ked som to potrebovala. Pocuval ked som chcela aby pocul. Neda sa to ani opisat slovami, ten pocit ked ste zufaly a pride Niekto, sam od seba, len tak... Plny lasky a chapavosti. Ked som Ho spoznala po dlhom case som sa dokazala znovu uprimne usmievat aj s otvorenymi ocami bez slz. Dnes ma mrzi vela veci. Mrzi ma to, ale velmi... Ze ma mal viacej ako rad. Nemrzi ma to preto, ze by mi to vadilo, praveze nevadilo a to bola chyba a preto ma to vlastne mrzi. Mrzi ma to preto, lebo existuje este niekto dalsi, ten dalsi je v tom, ze zijem iba pre neho. Oni su vlastne obidvaja super. Ale kazdy v niecom inom. Doplnaju sa. To co mi chybalo u jedneho mi nahradzal druhy a naopak. S tym, ze On bol iba kamarat a moj priatel bol moja laska. On, ktory mi dal viac ako mu mozem vratit... Mal take krasne a mile sny, pisali sme si o nich a ja som sa len potichu usmievala na monitor. Urobila som nieco co som nemala, prisla som na to az po nejakom case... Len som odisla, nechodila som na jeden nemenovany irc server, na ICQ, na kyberiu... Nikde kde bol On. Chcela som aby zabudol. Chcela som aby bol stastny, nechcela som mu ublizovat mojou pritomnstou. Velmi Mu prajem aby si nasiel nejake naozaj dobre dievca. Zasluzil by si ho. Alebo aby si nasla ona Jeho. Inak po tych po nejakom case bez Neho ma to mierne prestalo bavit. Vlastne ma prestalo bavit vsetko. Mam este jedneho kamarata ktory mi s tym pomohol ale aj tak... Ublizila som tym aj sama sebe. Ale chcela som len to najlepsie pre Neho. Vtedy mi napisal mail a uvedomila som si viac veci. Viacej mu ublizuje moja nepritomnost ako pritomnost, preto chcem byt aj s nim. Kamaratka. Najlepsia kamaratka. Chcem Ho raz spoznat a raz ho objat a povedat mu ze ho mam naozaj rada. Je horsie sklamat alebo byt sklamany?

On vie... A mam ho velmi rada.