typy na hry s detmi.toto je napr. urcene pre deti so szndromom CAN, 6-10 rokov.pocet deti 6-10.

Program je rozdelený do piatich stretnutí:
1. stretnutie...rozohrievanie
Cieľom tohto stretnutia je uvoľniť a aktivizovať deti fyzicky aj duševne – ich prežívanie, emotivitu a myslenie, taktiež na tzv. “prelomenie ľadov“ a pozitívne naladenie detí pre ďalšie stretnutia. Zaradíme sem dynamické hry a pesničky a tiež spontánne pohybové aktivity, ktoré sú vhodným prostriedkom na realizovanie nášho cieľu. Na začiatku stretnutia by sme si zaspievali pesničky, ktoré deti poznajú, a ktoré sú im srdcu blízke.
Ramsese: Táto hra sa hraje v kruhu a po každom opakovaní sa tempo reči a pohybov zrýchľuje. Kto sa pomýli, odíde z kruhu a kruh sa zmenšuje.
Pohyby a slová:
ram se se- ram se se – duli – duli – duli - duli – ram se se
1 2 3 1 2 3 4 4 4 4 1 2 3
ararak ju – ararak ju – duli – duli – duli – duli – ram se se
5 6 5 6 4 4 4 4 1 2 3
Legenda – pohyby v rytme jednotlivých slov (slabík)
- na 1 poklepeme prstami oboch rúk na rameno suseda v ľavo
- na 2 si poklepeme prstami na svoju hruď
- na 3 poklepeme prsty na rameno suseda v pravo
- na 4 robíme pred sebou obidvoma rukami pohyby, ako keby mačka škrabala na dvere
- na 5 zodvihneme obidve dlane k nebu
- na 6 ich dáme na stehná

Áno – nie: Deti chodia rôznymi smermi. V rytme bubnov si každí skanduje podľa vlastnej voľby buď ÁNO alebo NIE. Pokúšajú sa presvedčiť tích, ktorích stretávajú o svojej „pravde“. Nesmú sa nikoho dotknúť a používať iné slová. Postupne sa deti zoskupujú do dvoch táborov a intenzita skandovania graduje. Keď sa ukľudnia, urobíme pauzu a po nej sa môžu deti nanovo rozdeliť. Každé dieťa si môže znova zvoliť, či chce byť ÁNO, alebo NIE. Hra je dosť hlučná a uvoľňuje spontánne emócie.

Holka modrooká: V ľubovolnej pesničke nahradíme všetky vokály jedným. Keď si zvolíme napr. „e“, tak si je zaspievame ako „Helke medreeké, nesedévej e peteke...“

2. stretnutie...relaxačné
Toto stretnutie má hlavný cieľ relaxáciu, uvoľnenie a odreagovanie sa od udalostí, ktoré trápia deti a s ktorými majú problém. Ďalším cieľom je tu vnímanie hudby, seba samého a svojich citov. Volíme tu nenáročné relaxačné techniky, aktivity, ktoré dajú deťom pocit pokoja, uvoľnenia a celkovej relaxácie.
Muzikomaľba: Počas krátkej predohry požiadam deti, aby so zatvorenými očami sústredene vnímali hudbu a nechali sa unášať predstavami bezstarostného šťastia, citovej pohody, spontánnosti, harmónie a krásy, splývania pohybov s hudbou. Pri hudobnom signále gongu polovica detí individuálne, alebo vo dvojiciach pohybovo improvizujú na valčíkoví rytmus. Ostatné deti skupiny zatiaľ kreslia rytmus valčíka dvoma farbičkami, ktoré si vybrali, na nejakom papieri, ktorý je pripevnený na stene, alebo je položený na stole. Po opätovnom signále gongu sa skupiny v činnostiach navzájom vymenia.

Počúvanie a predstavy: Zaistíme, aby sme neboli nikým rušení a ľahneme si na zem v miestnosti, kde je kľud. Ponecháme chvíľku na uvoľnenie a sústredenie, a pustíme vhodný úryvok orchestrálnej skladby tak hlasno, ako nám to vyhovuje. Vyzveme deti, aby si počas poslúchania vybavovali predstavy, myšlienky a spomienky, ktoré súvisia s tým, čo v nich hudba vyvoláva. Pre umocnenie pozitívneho pôsobenia hudby požiadame deti, aby sa „preniesli počas počúvania v predstavách do tej situácie, v ktorej sa cítili dobre a bezpečne“. Po piatich až desiatich minútach hudbu stiahneme a zostaneme ešte chvíľu mlčky sedieť alebo ležať. Prežívania a predstavy môžu doznieť a potom sa o nich rozprávame. Hovoríme aj o pocitoch nepríjemných, vnímaných ako záporné. Je lepšie, aby to deti zo seba dostali a pomenovali to, než aby to zostalo v nich.
Gaštan vo vánku: (Beethoven: Pro Elišku) Deti sa rozdelia do dvojíc. Jeden z dvojice si sadne na stoličku. Druhý stojí za ním a zoberie mu hlavu do dlaní a pri kľudnej hudbe mu s ňou pomaly, jemne gúľa v dlaniach sem a tam. Je možné, aby deti naviazali uvoľňujúcu masáž krku, ramien i hlavy.

3. stretnutie....kooperačné
V tomto stretnutí je cieľom vytváranie lepších vzťahov medzi deťmi, vzájomná spolupráca jednotlivca a skupiny, komunikácia medzi deťmi, radosť z hry i spevu. Toto stretnutie je kľúčovým stretnutím tohto programu, a treba tu voliť vhodné aktivity, ktoré sú síce nenáročné, no plnia dané ciele.
Na túlavé noty: Všetkým deťom zaviažeme oči šatkou. Potom jedno dieťa dotykom určíme za „kľúč“. Dané dieťa si rozviaže šatku a postaví sa niekam nabok. Tam zostane ticho a bez pohnutia stáť. Ostatné deti (noty) na znamenie začnú voľne chodiť priestorom a pritom si stále pobrumkávajú alebo spievajú nejakú pesničku. Hľadajú kľúč. Ten poznajú podľa toho, že ako jediný mlčí, zatiaľ čo keď stretnú inú notu, tak ju počujú si spievať alebo pobrumkávať nejakú melódiu. Ak nejaká nota nájde kľúč, tak sa k nej pripojí a tiež utíchne. Môže si zložiť šatku a pozorovať ostatné noty ako blúdia. postupne sa okolo kľúča zoskupia všetky noty.

Hudobné molekuly: Deti sa pohybujú v rytme hudby. Zrazu vypneme hudbu a zvoláme číslo, napr. päť. Deti – atómy sa rýchlo zhlúknu do skupiniek – molekúl po päť. Kto zaváha, a nie je v žiadnej molekule, ide si sadnúť. To sa opakuje.

Hudobné prihorieva: Táto hra má výhodu okrem iného, že odpútava pozornosť od samotného spevu, a dovoľuje deťom spievať uvolnene a naplno. Najprv sa dohodneme na nejakej veci, ktorá bude poklad. Jedno dieťa pošleme za dvere, a poklad schováme niekde v miestnosti. Po návratu ho dotyčné dieťa hľadá a všetky ostatné deti ho navigujú spevom tak, že spievajú tým silnejšie, čím je dané dieťa bližšie k pokladu, a tým slabšie, čím sa od pokladu vzďaľuje. Keď poklad nájde, tak zvolí ďalšieho hľadača.

4. stretnutie...sám sebou
Cieľom tohto stretnutia je, aby deti postupne vystupovali z anonymity, sebapresadzovanie, sebavyjadrenie, vnímanie hudby a bezprostrednosť. Je to tiež veľmi dôležité stretnutie, pretože je potrebné, aby sa tieto deti nebáli niečo povedať, a aby sa naučili vyjadrovať svoje city.
Opičia rozcvička s hudbou: Pri rytmickej hudbe idú všetky deti v rade za „hlavným opičiakom“. Opičia sa po ňom a napodobňujú jeho improvizované pohyby, ale iba pokiaľ je otočený chrbtom. V okamžiku, keď sa otočí, všetky ostatné deti zrušia svoj postoj, a zatvária sa udivene: „Čo je?“.

Pesničkový mišmaš: Rozdelíme deti do dvojíc. Každá dvojica si zvolí svoju spoločnú pesničku, a všetci si potom zaviažu oči. Deti potom chodia s rukami pred sebou mlčky priestorom, až sa medzi sebou premiestnia. Na znamenie začnú všetky naraz spievať. Dvojice sa hľadajú sluchom poslepiačky, podľa svojej zvolenej pesničky. Tá, ktorá sa nájde ako prvá, zdvihne ruky a zloží si šatku z očí. Vyhráva. Hraje sa ďalej, pokiaľ sa nestretne i posledná z dvojíc, a potom sa v kruhu rozprávame o danej hre.

Spev s prekážkami: Dobrovoľník (alebo skupina) začne spievať. Ostatné deti mu v tom bránia rôznymi spôsobmi: bavia sa, vydávajú nehudobné zvuky, spievajú iné pesničky. Nikto sa však nesmie prejavovať hlasnejšie než dobrovoľník spieva, a nikto sa ho nesmie ani dotknúť. Dieťa, ktoré i za týchto okolností dospieva svoju pesničku až do konca, si zaslúži veľký potlesk.

Maľovanie pri hudbe: Deti počúvajú hudbu a maľujú si pritom farbami abstraktnú kompozíciu, ktorá vyjadruje momentálne ich pocity – štetcom alebo len rukami namočenými do farby. Výsledok je iný, než keď sa maľuje bez hudby. Je farebne a tvarovo vyváženejší, harmonickejší.

5. stretnutie...záverečné
Záverečné stretnutie je celkovo zamerané na zhodnotenie programu, aby deti vyjadrili svoje pocity, čo sa im páčilo a čo nie, ako sa pri tom cítili a čo im tieto stretnutia dali. Sedíme pri tom v kruhu a deti buď rad za radom, alebo podľa dobrovoľnosti rozprávajú a zhodnocujú program. Po skončení ich naučíme jednoduchú pesničku pre mamičky, ktorú im potom aj spoločne zaspievame. Pieseň sa volá „Ver mi že“.