Stvorenia mysle

Mémy sa množia pretože ľudia dokážu učiť, aj SA učiť. Líšia sa pretože ľudia niekedy vytvoria mémy nové, niekedy zle pochopia tie staré. Sú vyberané ( čiastočne ) preto že ľudia neopakujú a neveria všetkému čo počujú. Tak ako molekuly skúmavkovej RNA súťažia o kopírovacie bielkoviny ktorých skoro nikdy nieje dosť, tak mémy súťažia o inú vzácnosť - ľudskú pozornosť a snahu. Keďže dokážu mémy tvarovať chovanie jednotlivca, je ich úspech či omyl častokrát vecou života a smrti.

Od pravekých čias sa mentálne modely a vzory chovania prenášali z rodiča na dieťa. Memetické vzory ktoré podporovali schopnosť prežitia a množenia majú tendenciu sa v prostredí rozšíriť. ( Zjedz tento korienok až keď ho uvaríš. Nejedz tamtie bobule, pekelný duchovia ti zamotajú črevá.) Rok za rokom prinášali čoraz rozličnejšie činnosti ľudí čoraz rozlišnejšie výsledky. Rok za rokom niektorí umreli zatiaľčo iní objavili nové triky ako prežiť a odovzdávali ich ďalej. Gény vybudovali mozgy umožňujúce imitáciu pretože imitované vzory chovania boli z dlhodobého hľadiska vhodné aj pre ne - veď ich nositelia dokázali prežiť a množiť sa.

Mémy samotné však stoja tvárou v tvár vlastným záležitostiam "života" a "smrti" : keďže sú replikátormi, vyvíjajú sa jedine za účelom prežitia a šírenia sa. Tak ako vírusy aj mémy sa môžu množiť bez toho aby prospievali životu či zdraviu svojho hostiteľa. Napríklad mém mučedníctva sa šíri skrze akt samotného usmrtenia hostiteľa.

Gény tak ako mémy prežívajú za využitia mnohých stratégií. Niektoré kačacie gény sa rozšírili pretože upravili chovanie svojich hostiteľov tak, že kačky utvárali dlhodobo stabilné páry ktoré zaručili lepšiu ochranu pre gény-nesúce vajíčka i pre mláďatá. Niektoré kačacie gény sa rozšírili preto že podporovali - v prípade samcov - tendenciu znásilňovať iné kačky, zatiaľ čo iné gény sa - v prípade samíc - rozšírili preto že ich nositeľky ukladali svoje vajíčka do cudzích hniezd. No okrem toho môžeme v genóme kačiek nájsť aj gény vírov ktoré sa šíria bez toho aby vytvárali nové kačky. Ochrana vajíčok pomáha kačkám - a jednotlivým kačacím génom - prežiť; znásilnenie zvyšuje úspešnosť jednej sady génov na úkor druhej ; vsadenie pomáha vírovým génom na úkor kačacích génov ako takých. Ako podotýka Richard Dawkins, gény sa "starajú" iba o ich vlastnú replikáciu: pôsobia sebecko.

Avšak sebecké motívy môžu vyústiť v kooperáciu. Ľudia ktorí túžia po peniazoch a sláve sa spájajú do korporácií aby úspešne vyhoveli požiadavkám ostatných. Sebecké gény spolupracujú aby vytvorili organizmy ktoré samotné častokrát spolupracujú. Predstavovať si že gény automaticky slúžia nejakému vyššiemu blahu ( blahu chromozómov? bunky? tela? druhu? ) znamená chybovať v zaméne výsledku s príčinou. Kto je nevšímavý voči sebeckosti replikátorov, ten je učičíkaný nebezpečnou ilúziou.

Niektoré gény v bunkách sú prosto paraziti. Napríklad gény herpesu sú vsadené do ľudského chromozómu, zneužívajú bunky a ubližujú svojim hostiteľom. V prípade že sú gény parazitické, nemôžu byť parazitické aj mémy?

V knihe Rozšírený fenotyp opisuje Richard Dawkins červa ktorý parazituje na včelách a ukončuje svoj životný cyklus vo vode. Keď sa chce dostať zo včely do vody, prosto donúti včelu aby sa potápala do vody až dokým neumrie. Podobne aj mozgožrúti mravcov ukončujú svoj životný cyklus v ovci. Aby sa dostali do ovce, zažerú sa do mozgu hostiteľského mravca, istým čudesným spôsobom ho upravia takže mravec "chce" vyliezť na vrchol stebla trávy a čaká tam až dokým nieje zožraný ovcou.

Mémy sa chovajú skoro rovnako ako červy vstupujúce do cudzých organizmov ktoré následne využívajú za účelom vlastného prežitia a rozmnoženia sa. Vskutku, neprítomnosť mémov ktoré využívajú ľudí pre svoj vlastný sebecký zámer by bola znakom prítomnosti takmer dokonalého mentálneho imunitného systému. Je zjavné a isté že parazitické mémy existujú. Tak ako sa vírusy postupne vyvíjajú do štádia že sú schopné usmerniť fungovanie buniek za účelom vytvárania ďalších vírusov, tak sa klebety v svojom procese dospievania stávajú šťavnatejšími a dôveryhodnejšími, čo zvyšuje pravdepodobnosť že budú odovzdané ďalej. Nepýtajme sa či je klebeta pravdivá, pýtajme sa ako sa šíri. Skúsenosť ukazuje že myšlienky ktoré sa vyvinuli do formy umožňujúcej úspešné zmnoženie nemusia mať veľa spoločného s pravdou.

V tom lepšom prípade poškodzujú reťazové listy, klebety, elegantne formulované šialené teórie a iní mentálny paraziti svojich hostiteľov iba stratou ich času. V tom horšom prípade naimplantujú do svojich hostiteľov smrtiace bludy. Tieto memetické systémy využívajú ľudskú neznalosť a zraniteľnosť. Šíriť ich sa dá prirovnať k nádche a smrkaniu na kamaráta. Ajkeď sa niektoré mémy chovajú ako vírusy, nakaziť sa nimi častokrát nemusí byť na škodu - predstavme si nákazlivý úsmev či nákazlivú dobrú náladu. Ak má myšlienkový komplex istú hodnotu tak častokrát jeho nákazlivosť túto hodnotu ešte zvyšuje - tie najlepšie etické učenia nás učia že máme učiť etiku. Kvalitné publikácie môžu pobaviť, umožniť vzájomné pochopenie, pomôcť vytvoreniu zdravého úsudku a obsahovať reklamu na darčekovú poukážku.

Odovzdávať užitočné mémy je ako darovať užitočné semienka priateľovi so záhradou.

Výber myšlienok

Z dôvodu obrany voči možným parazitom si organizmy vyvinuli imunitné systémy ako sú napríklad bakteriálne enzýmy ktoré rozsekávajú útočiace vírusy na kúsky, alebo putujúce biele krvinky ktoré používajú naše telá na likvidáciu baktérií. Kvôli existencii parazitických mémov sa memetická evolúcia ubrala rovnakou cestou, ústiac vo vznik memetických systémov slúžiacich ako mentálna imunita.

Najstarší a najjednoduchší mentálny imunitný systém jednoducho prikazuje "dôveruj tomu starému a odmietaj čo je nové". Vďaka podobným príkazom si archaické kmeňové spoločnosti ponechávali staré a overené metódy a činnosti naúkor tých nových - ako bol napríklad predpoklad že v prípade že budeme nasledovať príkazy duchov minulosti a obetujeme všetok svoj dobytok či úrodu dočkáme sa veku hojnosti a armády predkov vyženú cudzincov z našej zeme. (Tento memetický balíček nainfikoval ľudí kmeňa Xhosa v južnej Afrike v roku 1856; v priebehu ďalšieho roka ich 68000 umrelo zväčša vyhladovaním).

Imunitný systém nášho tela nasleduje podobné pravidlo: vo všeobecnosti prijíma všetky druhy buniek ktoré sú mu známe už od prvotných vývinových štádií a odmieta všetky nové druhy - ktoré môžu byť bunkami rakovinovými či útočiacimi baktériami - považujúc ich za cudzie a nebezpečné. Tento jednoduchý systém odmietni-všetko-nové kedysi pracoval veľmi spoľahlivo, no vo vo veku orgánových transplantácií môže byť príčinou smrti. Podobne vo veku keď nám veda a technika ponúka stále nové a nové dôveryhodné fakty môže byť rigídny mentálny systém nebezpečným handicapom.

Napriek všetkým svojim nedostatkom je systém odmietni-všetko-nové veľmi jednoduchý a prináša skutočné výhody. Tradícia udržuje najmä to čo je oskúšané a pravdivé (a ak nie pravdivé, tak aspoň uskutočniteľné). Zmena je riskantná: tak ako je drvivá väčšina nových mutácií nefunkčná a degradujúca, tak je väčšina nových myšlienok klamlivá. Dokonca aj rozumnosť môže byť nebezpečná: ak naša tradícia pevne stojí na základe strachu z duchov, potom môže príliš sebavedomá myseľ pomiešať pravdivé s falošným. Nanešťastie tradície ktoré sa vyvinuli do štádia že sú dobré majú častokrát menší úspech ako tie ktoré sa vyvinuli do štádia že znejú dobre - častokrát je už po prvom spytovaní aj tá najzvučnejšia tradícia nahradená horšími myšlienkami ktoré však lepšie obstoja pred autoritou rozumu.

No spôsob vlastnej ochrany mémov ktoré zapečatia myseľ proti prístupu nových myšlienok je veľmi podozrivý. Popri bránení hodnotných tradícií pred náhodnou zmenou môžu taktiež uchrániť parazitický odpad pred rozsudkom pravdy. V časoch rýchlych premien môžu takéto memetické komplexy vytvoriť nebezpečne ztuhnutú myseľ.

Značná časť dejín filozofie a vedy sa dá vnímať ako hľadanie stále lepších a lepších mentálnych systémov, aby sa ľahšie rozpoznalo a odmietlo to klamlivé, bezcenné, škodlivé. Najlepšie systémy rešpektujú tradíciu ale odporúčajú experiment. Odporúčajú nám isté štandarty pomocou ktorých môžme jednotlivé mémy posudzovať čo našim mysliam pomáha rozlíšiť parazita od užitočného nástroja.

Zákony evolúcie nám umožňujú nahliadnuť na podstatu premeny, či už v molekulách, organizmoch, technológiách, mysliach alebo kultúrach. Do popredia sa neustále vynárajú tie isté otázky : Čo sú to replikátory? Ako sa líšia? Čo je predpokladom ich úspechu? Ako sa bránia proti útočníkom ? Tieto otázky sa vynoria znova keď budeme rozoberať dôsledky Tvariteľskej revolúcie a znova pri rozoberaní toho ako si spoločnosť s týmito dôsledkami poradí.

Hlboko zakorenené princípy evolučnej premeny budú utvárať vývoj nanotechnológií a to aj v časoch keď sa rozlíšenie medzi hardwarom, softwarom a životom začne mlžiť. Tieto princípy nám naznačujú mnohé o tom v čo môžno dúfať že dosiahneme,v čo dúfať nemožno, a zároveň nám môžu pomôcť zaostriť našu pozornosť a snahu na tvarovanie budúcnosti. Mnoho sa z nich taktiež môzme dozvedieť o tom čo možno a nemožno predvídať, pretože neriadia iba evolúciu hmoty ale aj múdrosti samotnej.