vlastne obyčajný večer :: Something smarter than us is going to emerge

sedíš na verande s pohárom vína
a čakáš, kým ťa chlad vyženie preč.
ale je leto,
tuším ho prekabátiš.

vieš, je to iné, keď myslíš na niekoho
alebo keď myslíš na niekoho.

máš kam usmerniť myšlienky, nebehajú chaoticky.

vyložíš nohy na drevenú lavicu, dýchaš,
popíjaš.
počuješ šum vody z jazierka
a brechajúcich psov niekde v diaľke.

o chvíľu nič nevnímaš, úmyselne ignoruješ,
nič ťa neruší
a môžeš sa opäť vrátiť k predstavám.

keď nikto nie je naokolo.

a myslíš..
rovnaká farba, ale iné tvary.
rovnaká vôňa, ale iná intenzita.
rovnaký povrch, ale iné vnímanie.
rovnaká chuť, ale iné chemické zlúčeniny.
rovnaké žvásty, ale iný význam.
ten ich pôvodný, ten pravý.

a predstavuješ si..
ako jemne pobozká na viečko, ako pozerá.
ako bozkáva nohy, ako ich vníma.
ako sa dotýka kľúčnych kostí, ústami.
ako prechádza perami po rebrách.
ako sa dotýka pánvy, ako ju drží.
ako vníma brušká prstov.

celkom rýchlo prišlo teplo,
víri izbou- saunou,
akoby zapríčinené buchotom srdca.

je to vtedy,
keď nie je zmätené,
ale myslí si,
že je šťastné.

je to vtedy, keď sa zaľúbiš
do pocitov.