Pretoze stale nedokazem stravit to vsetko co som posledne dni zazil, musim to napisat aby som to trosku chronologicky analyzoval. Posledne dni travim vela casu z mojim kamosom Davidom je to obcan SR ale dusou a narodnostou Madar to je sice informacia nepodstatna ale dokresluje colorit internacionality. Vzhladom k tomu ze ja som povodom Slovak tak max. z ¼ a on je ½ madar tvorime celkom extraordinary dvojku tu v Barcelone. Obaja sme si svoje uz v zivote precestovali a sme aj celkom jazykovo zdatny aspon na eurospke pomery urcite. Pretoze David odchadza a aj vdaka okolnostiam ze si konecne kupil bicykel a ze pocasie je zo dna na den prijemnejsie spolu travime vzacny cas kt. nam ostava. Myslim ze mame nazorovo k sebe blizsie ako sme povodne predpokladali a je mi to uprimne luto ze dalsie dva mesiace tu stravim bez tohto HARD CORE tiipka. Bola sobota nadherny den …po prepitom piatku sme sa zhodli na tom ze ist na bicykloch 50 km na Monsserat (velmi zvlastne miesto , myslim ze pieskovcova pahorkatina ako z ineho sveta …a kdesi v jej utrobach stoji klastor s ciernou madonou). Dali sme si tam asi 5 hodin riadneho trekingu a nekonecne debatky. Parada… bol to nadherny den a odstartoval tyzden na ktori nezabudnem do konca zivota. Vratili sme sa z tury okolo 0:00 s tym ze dohoda na nedelu znela: “Zajtra je statny svatok vela veci bude otvorenych zadarmo, ale skor ako o 15 00 si nevolame”.
Next day 15 15: Po dohode s Davidom sme sadli na bicykle a podho do mesta, pretoze uz mam bike skoro dva mesiace ulicky uz poznam celkom doverne a malo kedy neviem kde prave som, narozidel od Davida :) Opat krasny den az okolo 20 00 sme sa dostali ku Davidovy na privat pretoze mal len kratasy a predsa len podvecer pri mori uz trosku pofukuje, ani nie 5 minut po nas sa na byt dovalila skupinka slovenskych madarov a chvilku po nich aj Catalanska spolubivajuca mojho priatela. Po velmi zvlastnej multilingualnej debate kazdy s kazdym a hlavne s kazdym v inom jazyku :) k tomu asi liter fernetu a poriadny spek bola chut na bicyklovanie neodolatelna a tak sme celkom dobre naladeny vyrazili do nocnych barcelonskych uliciek. Najlepsia zabava ako sme si mohli dopriat. Prazdne krizovatky malicko aut a len my porusujuci vsetky zakony slusnosti na vozovke. Nase bicyklovanie skoncilo nad ranom okolo 04 00 ked sme zakotvili pred jednym z Gaudiho barakov The Casa Batlló (1904-1906) a dalsi cas travili plodnym rozhovorom. Pondelok som skolu vynechal zo zrejmych dovodov a aj vecer som travil doma. Prisliel utorok a uz v skole sme sa museli stretnut aby sme zase kuli plany na vecer. Davidovy sa hrozne zapacilo bicyklovanie tak sme sa rohodli ze dame este jednu bicyklovacku tentokrat do nepoznanych stvrti severnej casti mesta. Najprv sme vsak pretoze David odchadza a ja budem mat cokoro narodky zakotvili v jednej z restauracii (bolo asi 23 30 ked sme si objednali) sepiu a nejaku rybu ved sme pri mori tak co ...:) , je to iny pocit ked si clovek dopraje a vyuziva to co to mesto dava. Ako som pisal posobime celkom extraordinary aj preto ze David ma asi 195 cm, ludia na nas reaguju celkom prirodzene zo zaujmom a ked zacneme s nimi uplne lamanou katalancinou tak je viac nez iste ze ako cudzinci sme povazovany za supercudzincov co rozumeju katalnskemu ludu a bla bla bla... Zase strasne haluze nasli sme fakt vymakane fleky. Barcelona podobne ako Praha a ine velkomesta pohltila dediny alebo mestecka kt. boli velmi blizko a stali sa castami celku. Na rozidel od Prahy kde tie dediny su fakt stale dedinami v Barcelone je to uz dost prepojene a zvlast tomu pridavaju siroke cesty s chodnikom uprostred mnozstvo zelene a male namesticka skoro vzdy nieco na pomedzi umeleckeho diela a parku zaroven. Sialene miesta, slapanie dokopca prinieslo ovocie a zasluzenou odmenou nam bol asi 15 minutovy prerusovany zjazd, zase sme skoncili na plazi. V noci len more a my, priliv zoseba vidava mnozstvo energie citil som to az kdesi na branici ako sa chveje. More je uzasne zvlast rano o 05 00 nadhera.
Je streda zase som sa vykaslal na skolu, nedalo sa ....avsak vecer sa blizil a plan bol jasny. Smer Camp Nou.... bola streda semifinale FC Barcelona versus AC Milano ... niesom skutocne niesom fanusik futbalu a o tom svedci aj fakt ze to bol moj prvy naozajstny futbal co som v zivote videl. Najzaujmavejsia cast tohto pribehu je ale o tom ze sme sa na tento jeden z najvecsich stadionov dostali uplne drzo zadarmo. Stacilo tak malo, tvarili sme sa ako dvolezity, s nikym sme nehovorili trosku sme sa obliekli .. dal som si vynimocne koselu a vzhaldom k tomu ze skutocne vyzerame ako cudzinci sme pri VIP vstupe posobli tak ze tam patrime. Presli sme cez bocny vchod a razom sme sa dostali do oblasti kde je to bez listku uz nemozne byt, takze sme sa dostali do systemu. No a akonahle ste castou systemu uz sa staci chovat prirodzene a nikto na vas nepride. Stravili sme asi 30 minut sami len fanusikovia AC Milana uz boli na svojom FANS mieste. Zacal sa plnit kotol pre 98 000 ludi a dvaja mlady holadania nas obdarili transparentom.. haluz.. Catalunia is not Spain..... tento transparent nas postavil do pozicie oblubenych ..opat par somarskych vyrazov v katalancine a k tomu transparent, hned sme mali dost miesta :) Je zvlasnte ako psychologicky posobi ked mate transparent, ostatny sa ustupia aby si ty mohol predat message a este maju pocit ze robia dobru vec :) Skoncilo to 0:0 FC Barcelona postupuje do finaale .. okolo nas tecu doslova slzy radosti asi 10 sklanych fanusikov sa abrazan vosotros medzi sebou a medzi inym aj nas. Ta energia ktora sa kumulovala pred koncom zapasu aby v poslednej sekunde mohla vystrelit z ludi bola ohromna... giganticke. Este teraz som z toho uplne ohureny. Futbal sa skoncil ale my rozhodne este nekoncime. V sobotu David odchadza tak to chce este jeden poriadny plan :))