dym bol taky husty, ze sa dal krajat. miestnost by bola za normalnych okolnosti solidne osvetlena, ale rozptyl svetla vplyvom dymu z cigariet sposobil, ze bolo svetlo slabe a prichadzalo odvsadial.
Cakalo sa uz len nanho. Barman chodil podla pamate po miestnosti a obratne sa s tackou vyhybal stolom. Zopar jedincov posedavalo kde tu pri stoloch a popijali gin. V gine plavali oci. Desiatky oci sa divali donikam z tacky, ktoru niesiol barman.
V tom dorazil on. Hra mohla zacat. Vsetci pritomni sa zoskupili okolo najvacsieho stola, ktory bol pripraveny pre kazdeho hraca. Shai Holud pofajcieval ako obvykle cigaru. Cigarou by som to prave nenazval, kedze bola zmotana z orechoveho listia, ktoreho bolo v tomto obdobi na okoli vsade dost. Fajcenie orechoveho listia davalo jeho telu zaujimave hnede sfarbenie. Zrejme mu pripadalo, ze je to sexi.
Barman sa nachvilu vytratil vo dverach, ktore boli za pultom. Bolo pocut uder velkych dveri. Sam on si ocistil kridla a sadol k stolu na vopred pripravene miesto. Medzitym sa barman prirutil s cimsi velkym, co bolo nesikovne zabalene v papierovom baleni. Balenie bolo lehce prevlhnute. Tresol s tym o stol. Sekacik na maso, ktory cely cas drzal v druhej ruke obratnym svihom zatal do opodial stojaceho dreveneho stlpa. Z vrecka gumeneho plasta vytiahol revolver, otvoril komoru a prezrel si zasobnik. Polozil ho na stol a opat sa vytratil.
Shai sa medzitym skoro zadusil jednym z oci, ktore plavali v gine. Nez sa oko rozhodlo, ze pojde smerom dole do jeho prveho zaludka stihol nabrat modroruzovu farbu. Ked ho konecne preglgol, zazubil sa tak velmi, ze bolo vidiet jeho prakticky cely vyriedeny zazltnuty chrup. Zjezili sa mu chlpy.
Hra sa zacala. Atmosfera zhustla priblizne na hustotu okoliteho dymu z orechoveho listia. Hraci si hodili mincou, aby nechali na nahode, ktory z nich zacne. Minca urcila, ze zacne neznamy pocestny, ktory sa zrejme len nahodou zastavil na gin.
Chopil sa teda tahu. Obratne chytil revolver troma prstami (viac ich nemal) lavej ruky a zatocil nim. Ked sa v miestnosti prestal ozyvat zvuk revolveru rotujuceho na drevenom stole, bolo jasne, ze revolver hlavnou ukazuje len na neho.
On namieril svojich sto oci na pocestneho a vnutorne si premietal, co sa bude diat. Pocestny rozbalil papierovy obal. V tom momente bolo aj tomu najnezasvatenejsiemu jasne, ze sa jedna o kus kosti obalenej masom zmrznutej na kost (v skutocnosti bola zmrznuta len na obal kosti, lebo spik z nej potajomky vyvrtal barman este cez den pred tym, nez ju strcil do mrazaka).
Vsetko stichlo a prisiel ten moment, kedy zladovatele maso pristalo na jeho hlave drvivym dopadom rovnajucim sa stovkam uderov vazenskeho dozorcu...