Ked som bola mala, bola som typicky triedny tucko. Dlho som si kvoli tomu "uzivala" priatelskosti mojich spoluziakov. Davali mi svoje sympatie velmi prijemnym sposobom najavo. Tolko roznych vysmeskov uz dospely clovek nie je schopny vymysliet. Potom sa moja postava zmenila. Vyrastla som o peknych par centimetrov a pochudla. Okrem toho som kvoli treningom zacala cvicit aj doma. Mala som velmi peknu postavicku. Bohuzial ma stala vela problemov s jedenim a tiez so zakladnymi biologickymi funkciami. Napriek tomu, ze som vyzerala viac nez len dobre, som chodila v sirokych trickach, aby som zakryla svoje ploche brucho, ktore ale podla mna bolo este stale velke. Ked sa mi moj prvy priatel dostal pod tricko a nahmatal moje vytrcajuce rebra, bolo v jeho ociach cosi zvlastne. Vtedy som si myslela, ze sa mu to tak paci. Az neskor som pochopila, ze to co som videla v jeho ociach bol strach. Velmi dlho som sa z toho nevedela dostat. Moj svet bol o pravidelnom vazeni sa, o premyslani kolko kilometrov musim prejst aby som nepribrala z toho jablka, ktore som prave zjedla. Bola som uplne na hlavu. Bola som sprosta. Dnes to viem.
Dnes mam takmer o 20 kil viac. A nevadi mi to. Ano, obcas sa pozriem do zrkadla s tuzobnym pohladom vyzerat ako vtedy. Ale potom si spomeniem ako vyzeral moj zivot, ako na picu som sa citila a hned je to prec. Som takto omnoho spokojnejsia. Mojim detskym snom bolo nikdy nebyt tucna. Dnes som ochotna radsej vyzerat tak ako vyzeram a radit sa do kategorie obezna a byt spokojna ako zozierat sa pre kazdu z tatranky.
Teda.. Som spokojna. Vzdy do chvile, kym okolo mna neprejde zhnusene moja sestra a nehodi nejaku hlasku na to, ze jem ovocny salat o pol desiatej vecer, alebo ze by som sa mala konecne postavit na vahu a zacat so sebou nieco robit. Vtedy nie som schopna znenavidiet ju, vzdy znenavidim len seba a svoje telo. Ona vo mne vyvolava tuzbu opat zabijat vsetok volny cas cvicenim. Ona ma donutila pred par minutami sa postavit na vahu. Ona sposobila, ze mam chut znicit sa. A pritom dobre vie, co to so mnou robi. Ma jednoducho taku traumu zo svojho tela, ze ju prenasa na mna...
A ja nie som schopna jej odporovat...
A potom travim hodiny a hodiny v kupelni s placom lebo kupelna je jedine miesto kam si nikto nedovoli vojst bez zaklopania..