http://www.sme.sk/c/2572720/Ludska-mysel-je-v-21-storoci-vzrusujucim-predmet

Ľudská myseľ je v 21. storočí vzrušujúcim predmetom štúdia

"Keby som teraz bol vo veku, keď sa človek rozhoduje o štúdiu na vysokej škole, rozhodol by som sa pre kognitívnu vedu. Dva najvzrušujúcejšie problémy 21. storočia budú problém ľudskej mysle a čo sa s ňou stane, keď ľudia tento problém vyriešia," napísal súčasný americký spisovateľ Tom Wolfe.

Zrod kognitívnej vedy

V polovici dvadsiateho storočia sa pri skúmaní poznávacích schopností (jazyka, vnímania, pamäti) prekvapivo stretlo niekoľko vedných odborov. Výrazne k tomu prispel rozvoj počítačovej vedy, presnejšie umelej inteligencie, a s tým spojené snahy analyzovať myseľ ako systém, ktorý spracúva informácie. Taká úloha však presahovala hranice jednej disciplíny. Ukázalo sa, že pri jej riešení musí počítačová veda aktívne spolupracovať s neurovedou a experimentálnou psychológiou. Zaujímavú úlohu pri tom zohrala aj teoretická lingvistika, filozofia mysle a sociálna antropológia. Táto spolupráca viedla k zrodu vednej disciplíny, ktorú dnes nazývame kognitívna veda.

Zmienené aktivity neostali bez ohlasu ani v slovenskej vedeckej komunite. Niektorí jej poprední predstavitelia pracujú v tejto oblasti už desiatky rokov a dosiahli mnohé pozoruhodné výsledky. Spomeňme prácu L. Kováča v kognitívnej biológii, V. Kvasničku a J. Kelemena v modelovaní kognitívnych procesov, I. Ruisela v kognitívnej psychológii a E. Gála v kognitívnej filozofii. Dnes už v kognitívnej vede pracuje široká skupina odborníkov na univerzitných a akademických pracoviskách.

Medzinárodný program na UK

Toto zázemie vytvorilo predpoklady na zavedenie nového perspektívneho študijného programu, ktorý kombinuje vzdelávanie v informačných technológiách a v poznávacích a komunikačných schopnostiach človeka. Vznikol vďaka dvom fakultám UK - Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) a Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV). V súčasnosti je akreditovaný na FSEV ako magisterský program, určený pre absolventov bakalárskeho štúdia informatiky, biológie, psychológie, lingvistiky a filozofie, ale aj ďalších odborov.

V októbri 2005 sa UK zapojila do prípravy a zavedenia medzinárodného magisterského študijného programu, pre ktorý sa vytvorilo konzorcium šiestich stredoeurópskych univerzít (Viedenská univerzita, Technická a ekonomická univerzita v Budapešti, Univerzita Rolanda Eötvösa v Budapešti, Univerzita v Ľubľane, Univerzita v Záhrebe a Univerzita Komenského). Sú v kontakte aj s ďalšími univerzitami, kde už program funguje. Napríklad s Univerzitou v Amsterdame, pretože v Holandsku patrí kognitívna veda medzi prioritné odbory a študuje sa na piatich univerzitách. Prípravu programu podporila aj Európska únia v programe Socrates/Erasmus.

Štruktúra vyučovania na univerzitách bude kompatibilná. Počas tretieho semestra si študent vyberá predmety pre pokročilých a špecializované predmety na zvolenej hosťujúcej univerzite v rámci stredoeurópskeho konzorcia. To je zárukou vysokej kvality študijného programu.

Holandský príklad

Absolventi budú hľadanými špecialistami v sociálnych a behaviorálnych vedách, vo výskume umelej inteligencie a informatike. Budú mať aj oveľa širšie pole uplatnenia, o čom svedčia fakty z Holandska, teda z porovnateľnej krajiny, s ktorou sme v rovnakom politickom, hospodárskom a kultúrnom priestore.

Absolventi kognitívnej vedy v krajine tulipánov pôsobia v týchto oblastiach: 22 percent pracuje na univerzitách, 10 percent v štátnom sektore, 10 percent vo výskume, 41 percent v informačných a komunikačných technológiách, 7 percent vo finančníctve, 7 percent v poradenských službách. Typy funkcií, ktoré zastávajú: výskum 32 percent, dizajn 17 percent, programovanie 15 percent, administratíva 5 percent, manažment 12 percent, vzdelávanie, odborný tréning 10 percent, poradenstvo 10 percent.

Aj v Európe musíme dať Tomovi Wolfovi za pravdu, pretože štúdium kognitívnej vedy je ozaj vzrušujúce. Ide tiež ruka v ruke s cieľmi vyspelého európskeho vysokoškolského vzdelávania a podporuje spoluprácu presahujúcu hranice štátov únie. Ešte stále je možnosť sa do tohto štúdia na UK zapojiť.
JÁN RYBÁR
(autor je vysokoškolský pedagóg na Univerzite Komenského)