nic nepocujem som uplne v pici a znova v praci wtf? tak narychlo
show podobna ako na millenium monsterwork. obsadenie komplet fantômas a komplet melvins. dvoje bicie (aaa!!!) basa dve gitary a maestro za svojim dirigentskym pultikom.
nejake okamihy vecera:
prichod na scenu. buzz osborne a trevor dunn v rozkosnych pyzamkach. buzz s pohladom "vsetkychvasrazzajebemkokoti".
klasicky "freak out" a'la fantômas v big bang podani. lombardo jemnucko stekli hajtku a maestro obcas ukaze prstom na niektoreho z muzikantov ktory do toho ticha vzapeti vyvhrne strasny suter. pani stoja v rade a tesia sa ako mali chlapci kedy diktatorov prst ukaze na nich. nadherna komunikacia na podiu.
ambientna pasaz a'la delirium cordia. najsladsi hluk na svete. zdvojene bicie ako nakladiak plny detskych hlaviciek kotulajucich sa dolu briezkom. trevor dunn beha v pyzame po podiu s dlhociznou strunou jebe o zem a vyludzuje z nej strasne zvuky. maestro sa prizera s diabolskym usmevom a zvracia. nihilisticky teror.
koncert nieco vyse hodinky. strasne nahlas. dnes je vsade nejako ticho.) hrali veci zo vsetkych albumov (okrem cordia) a kopu veci od melvins. skvely zazitok pocut tie komplikovane minitracky nazivo. je v tom natlacene obrovske kvantum muziky. atmosfera kruta zboznujuca az hystericka aku som v tomto zdechlom meste este nezazil. stagediving od sameho zaciatku. az tomu nerozumiem lebo ti pani ponukali take kvantum hudby ze som vladal len stat s otvorenymi ustami a drzat si kakac. celkove jeden z naj koncertov ake som zazil.