O evolúcii dizajnu

Mohlo by sa zdať že dizajn je istou alternatívou k evolúcii, no dizajn samotný podlieha evolúcii a to hneď dvakrát. Poprvé samotná dizajnérska prax sa vyvíja. Inžinieri nielenže zhromažďujú návrhy ktoré fungujú, zhromažďujú taktiež aj fungujúce metódy ako k týmto návrhom dospieť. Ako vyhlásil Alfred North Whitehead "Najväčší vynález 19.storočia bol vynález metódy vynálezu."

Podruhé - návrh samotný spočíva na základoch variácie a selekcie, inžinieri častokrát užívajú matematické zákony vyvinuté za účelom opisu (napríklad) tepelného toku a elasticity k otestovaniu simulovaných navrhovaných súčiastok ešte predtým ako ich vyrobia. Vyvíjajú tak plány v rámci cyklu návrhu, výpočtu, kritiky, a opätovného návrhu, vďaka čomu sa vyhýbajú nákladom za rezanie kovu. Stvorenie jednotlivého návrhu teda častokrát postupuje vpred vďaka nehmotnej forme evolúcie.

Hookov zákon napríklad opisuje ako sa kov ohýba a napína: deformácia je priamo úmerná tomu ako kov napneme: dvakrát väčší ťah znamená dvakrát väčšie napnutie. Ajkeď je toto pravidlo platné iba veľmi zhruba, je viacmenej platné až dokým sa kov nepoddá pnutiu. Inžinieri môžu využiť formu Hookovho zákona k tomu aby navrhli kovovú tyč ktorá udrží náklad v prípade že sa príliš neohne - a následne je urobia ešte trochu hrubšou aby vykryli nepresnosti v použitom zákone a v ich výpočtoch. Taktiež dokážu využiť formu Hookovho zákona k opisu ohýbaniu a kriveniu sa krídel lietadiel, tenisových rakiet a automobilových karosérií. No ťažko možno použiť jednoduché matematické rovnice na tak rozmanité štruktúry. Inžinieri musia v prvom rade "napasovať" rovnice na jednoduchšie tvary - na jednotlivé časti výsledného návrhu, a následne musia pospájať tieto čiastkové výsledky do výsledného opisu celku. Táto metóda zvyčajne nazývaná "analýza cez konečný počet prvkov" vyžaduje nesmierne množstvo výpočtov a bez počítačov by bola značne nepraktická. No vďaka nim sa stala viacmenej bežnou záležitosťou.

Takéto simulácie nasledujú starobylý trend. Plný nádeje či strachu si už od nepamäti predstavujeme dôsledky našich skutkov keď stojíme pred otázkou ktorú cestu jednania si zvoliť. Jednoduché mentálne modely - či už vrodené alebo naučené - nepochybne riadia aj zvieratá. Pokiaľ sú myšlienkové experimenty podložené vhodným mentálnym modelom častokrát môžu nahradiť oveľa náročnejšie (možno i smrteľné) experimenty na fyzickej rovine. Evolúcia takýto vývoj podporila. Inžinierske simulácie prosto iba predĺžili túto schopnosť predstavovať si dôsledky, túto schopnosť chybovať radšej v myšlienke ako v skutku.

V už spomenutej "Vysoko Vyvinutej Súprave Náradia" diskutuje J.Baldwin o tom ako nástroje a myšlienky splývajú pri jeho remeselníckej práci v jedno: "Začnete si vytvárať vašu sadu náradia v závislosti od toho akú mate predstavu o vytváraní vecí. Každý kto sa zaoberá vytváraním množstva predmetov by vám povedal že vaše nástroje sa za chvíľku stanú automatickou súčasťou vášho tvoriaceho procesu počnúc procesom návrhu...No nemôžu sa stať súčasťou vášho plánu v prípade že si nieste vedomý toho čo máte k dispozícii a čo jednotlivé nástroje zmôžu."

Keď máme pocit že poznanie schopností našich nástrojov je esenciálnou súčasťou pri plánovaní projektu ktorý máme doručiť ďalšiu Stredu; tak je istotne rovnako esenciálne pri tvarovaní stratégie ako zvládnuť zlomové momenty ktoré nás čakajú v najbližších desiatkách rokov. Čím lepší cit získame pre nástroje našej budúcnosti, tým pevnejšie budú naše plány prežitia a prosperity.

Remeselník v dielni si môže jednotlivé nástroje udržať vo viditeľnej vzdialenosti; každodenné narábanie s nimi sa stane familiárne pre jeho oči, ruky i myseľ. Prirodzene pochopí schopnosti jednotlivých nástrojov, a môže tieto znalosti ihneď využiť pri tvorbe. No ľudia ako my ktorí chcú pochopiť budúcnosť stoja pred náročnejšou výzvou pretože budúce nástroje doposiaľ existujú iba ako idea či možnosť implicitne obsiahnutá v prírodných zákonoch. Tieto nástroje nevisia na stene ani sa nedotýkajú našej mysle pomocou našich bežných piatich zmyslov - a ani tak nebudú činiť pokým nebudú existovať ako hmotný hardware. V rokoch ktoré nasledujú sa môžu v našej mysli stať reálne jedine vďaka štúdiu, predstavivosti a myšlienke.

Čo sú nové replikátory ?

História nám ukazuje že hardware sa vyvíja. Skúmavková RNA, vírusy, a psy nám naznačujú že evolúcia prebieha vďaka upravovaniu a testovaniu replikátorov. No dnešný hardware sa nedokáže množiť - kde sú teda ukryté replikátory zodpovedné za evolúciu technológie? Čo sú gény strojov ?

Samozrejme že rozpoznanie replikátorov nieje nutné k rozpoznaniu evolúcie. Darwin popísal evolúciu predtým ako Mendel objavil gény a genetici vedeli mnoho o zákonoch dedičnosti predtým ako Watson a Crick objavili štruktúru DNA. Darwin nepotreboval znalosti týkajúce sa molekulárnej genetiky na to aby videl že organizmy sa líšili a niektoré po sebe zanechali viac potomkov.

Replikátor je vzor ktorý umožňuje vytvorenie vlastných kópií. Častokrát vyžaduje pomoc; bez bielkovinových zariadení ktoré ju kopírujú by sa DNA samotná množiť nedokázala. No keď sa veci pozrieme takto, niektoré stroje sú replikátory! Spoločnosti častokrát vytvoria stroje ktoré sa dostanú do rúk konkurenčnej spoločnosti, konkurenčná spoločnosť následne pochopí ich tajomstvá a vytvorí kópie. Tak ako gény "využívajú" bielkovinové stroje na svoje rozmnoženie, tak "využívajú" stroje ľudské mysle a ruky k vlastnému rozmnožovaniu sa. Pomocou nanopočítačov ktoré budú riadiť assemblery a disassemblery môže byť automatizované dokonca aj rozmnožovanie hardwaru.

Ľudská myseľ je oveľa jemnejší nástroj imitácie ako ktorýkoľvek bielkovinový stroj či assembler. Hlas, písmo, a kresba môžu prenášať návrhy z mysle do mysle predtým ako získajú hmotnú formu. No a ideje skryté za metódami návrhu sú ešte jemnejšie: abstraktnejšie ako hardware, replikujú sa a fungujú iba v svete rozumu a symbolických systémov.

Zatiaľčo gény sa vyvíjali počas vekov a generácií, mentálne replikátory sa vyvíjajú počas dní a desaťročí. Tak ako gény, aj myšlienky sa rozdeľujú, kombinujú a naberajú rozličné formy (gény môžu byť prepísané z DNA do RNA a späť, myšlienky môžu byť preložené z reči do reči). Dnešná veda stále nedokáže presne opísať nervové štruktúry ktoré sú hmotným podkladom myšlienok v našich mysliach, no každý môže vidieť že myšlienky mutujú, množia sa a súťažia. Myšlienky, ideje, sa vyvíjajú.

Richard Dawkins nazýva tieto jednotlivé replikujúce sa mentálne vzory mémami. Hovorí "príkladom mému je melódia, idea, porekadlo, móda, spôsob výroby hrncov a stavby oblúkov. Tak ako sa gény šíria v genetickom oceáne (gene pool?) pomocou preskakovania z tela do tela - z generácie na generáciu - pomocou spermií a vajíčok, tak sa mémy šíria v memetickom oceáne pri preskakovaní z mozgu do mozgu v procese ktorý môžeme nazvať imitáciou."