.čarovné stretnutie.. :: Something smarter than us is going to emerge

dnes som si opäť na prechádzku do lesa vyšla. i sa rýchlo skončila mojím zakotvením pri jazere, ktoré som plánovala. aj som si deku na sedenie z domu vzala.. i knihu i do školy veci i jedlo nejaké s pitím. čítanie pripravených vecí nepokročilo vôbec, keďže som stále len kol seba hľadela a vnímala všetko..za celý čas ma nikto nevyrušil..
hladina jazera bola taká pokojná rovná vodováhová. občas som zaregistrovala šplechot, ktorý sprevádzal akési rybie výskoky a spätné skoky. z vody a do nej opäť.. potom sa zakaždým vytvorili kruhy na hladine, ktoré sa postupne rozširovali, no ich intenzita slabšou a slabšou bola... až napokon ku mne k brehu dorazili..

keďže som pomerne v neskorej dobe na prechádzku vyšla, slnko zapadalo postupne.. i zapadlo za susednú dedinu úplne a stmievať sa začalo. šero. šplechy počuť stále. kruhy vidieť nasledovne na to tiež.
i zvláštny zvuk sa k ostatným pridružil. veľmi vysoký tón akéhosi piskľavého zvuku.. tak vysoký, že ho sotva počuť bolo, ale za to, keď som sa započúvala doň, veľmi intenzívny bol až z neho uši pobolievali.. tak som sa otáčala, zaostrovala, pozerala kade tade po kríkoch a krovinách iných. uši som napínala, že čo za živočícha také vydávať môže.. i som potom nad seba vzhliadla na sivé nebo oblačné a na tvora som prišla.. asi šesť netopierov krúžilo lietalo a kľučkovalo nado mnou a nad jazerom.. bolo úžasné, ako sa dorozumievali..
vraj netopier sa orientuje tak v prostredí, keďže nevidí, že jeho ultrazvukové vlny, ktoré vydáva do prostredia, sa odrážajú od rôznych predmetov naspäť k nemu a netopier z toho vyrozumie tvar predmetu, jeho vzdialenosť od neho a podobné údaje.. pozoruhodné.
i som sedela tam pod ich dráhami ohromená onemená.. užasnutá. nuž i som si sľúbila, že častejšie sa budem tam s nimi v tom čase stretať..
stále mi les akoby postupne odhaľuje svoje zákutia, svoju dušu, ducha lesa :) a ja sa tomu teším a s obdivom prizerám..