...vies, ked prides domov za rodinou, prides s takym nadsenim, kazdy ta stiska a venuje ti pozornost a pocuva a pyta sa...pokial... nie je nejaky vacsi problem...teda tazky zdravotny problem.... moja teta je chora, ma rakovinu..mozno teta neznie tak blizko, ale kedze ona je a bola vzdy slobodna a bezdetna, tak sa starala od mala o nas a pomahala rodicom, a bola to akobymoja druha mama, cele preazdniny sme travili vzdy s nou a casto som k nej chodievala, ked nas bol plny dom a ja som chcela klud....takze ..absolvovala ozarovanie, uz aj operaciu, kde je vybrali nador, vybrali jej uzliny, potom chemoterapia...ked jej narastli nove vlasy velmi sme sa tesili, vyzerala ako talianska herecka, uplne kratucke sive vlasy huste a tvrde ako dratena kefa... ked sa podujala na dalsiu chemoterapiu vlasy jej opat vypadali....lenze samozrejme nejaka ... pani doktorka - gynekologicka ju poslala na masaz, ze to treba rehabilitovat, tak teta sla...masirovali jej jazvu...az natolko ze jej to cele navrelo, zcervenalo, mala akoby taky velky vak v podpazusi, dostala 40stupnove teploty... nechcela som ju ist navstivit, velmi som sa bala pohladu na nu ako lezi v posteli holohlava, bleda ako stena..ako moja babka okolo nej lieta s vlhkymi ocami a zhrbena uz pomaly po zem... ked ma uvidela stat vo dverach do spalne.. zacala plakat, chytila ma tak pevne a bezmocne za ruku... pri pohlade na nu som sa citila ako by som drzala za ruku male holohlave dietatko, ktore nevie co ma robit...lebo mu je strasne zle a neda sa s tym pohnut... hladkala som ju po hlave a rychlo vymyslala tisic tem aby sme neplakali... ked som odisla po pol hodine dobehla babka bleda ako stena...ze je zle. Rana sa roztrhla a zacal z nej dost silno vytekat nejaky bordel...tak sme sadli do auta a leteli do nemocnice..vysvitlo, ze teta ma zasitu aj tepnu, pretoze pri odoberani uzlin, ktore boli na nu nelepene sa zila pretrhla...a masazou sa z nej valil bordel pod kozu, tak jej aktivovali nove metastazi...vytvorili sa jej nejake nove hrcky, ktore ma pod kozou... a znova lezala bezmocne na posteli .. ked som sa prisla rozlucit ze odchadzam za pracou, netesila som sa.. bolo mi na nic, na nic z tej nezodpovednosti jedneho ci viacerych lekarov, ze sa mozu divat na takeho pacienta len tak a kaslat na tie pohlady plne bolesti a slz a na tie biele tvare... babku som len pohladila, ona sa trapi a velmi...ona sa stara o dceru na svoje stare kolena... do haja aj s takymi doktormi...a celym zdravotnictvom...a v takych chvilach aj s takym zivotom...