A opýtaš sa: "Ako zvíťazím ?"

A ja Ti poviem: "To čo už nastalo, neľutuj a to čo nezískaš, nechci . Prítomnosť je dokonalá. V prítomnosti je všetko jasné, priehladné a čisté. Je to budúcnosť ktorá Ti spôsobuje bôľ, vysnená budúcnosť a myšlienka na to že sa tá budúcnosť nikdy neuskutoční. Keď ležíš v letnom dni pod nebeskou modrou, v ten moment keď je Zem Tvojou Zemou, prečo vtedy unikáš do predstáv ktorých sa nikdy nedotkneš ? V mene čoho odmietaš ten jediný dar ktorý Ti bol daný - dar menom TERAZ ?

Keď Tvoje telo znavené kráča pustinou a Tvoja krv sa mieša s potom a každý z miliónov slnečných lúčov Ti spaľuje tvár, ani vtedy netrpíš keď vieš , prečo si na ceste ktorou sa uberáš. Ak naozaj kráčaš, cieľ svojej cesty dosiahneš a či bude v studni voda uvidíš až potom čo do prázdnoty spustíš vedro. To je ten moment v ktorom od sveta dostaneš odpoveď, moment v ktorom uvidíš nielen to, aké mnohé je len prázdnou predstavou, ale i to aká mnohá plnosť Ti bola doposiaľ ukrytá.

Kráčaj teda, kráčaj, plaz sa rozhorúčenou púšťou a áno aj vtedy sa s úsmevom raduj z dokonalosti ktorej si súčasťou. Netýraj sa však slovami o bezmedznosti tej pustiny , slovami o svojej slabosti, no najmä si neubližuj obrazmi vedra vytiahnutého z prázdnoty hlbín v ktorom nenachádzaš ani vodu, ani vlhké blato, len chladný piesok. Vedz, že tá pustina nieje bezmedzná, a vedz, že každá prítomnosť v sebe nesie možnosť prekročenia slabosti. Je pravdou že Tvoj skutočný smäd neuhasí vymyslená voda, ale len voda skutočná rovnako ako ten smäd. Je však pravdou aj toto: slabosť a sila, tie dve slová ktoré rozhodujú o tom či sa Tvoje pery vody nakoniec dotknú, tie dve mocnosti spočívajú v Tvojom myslení."