jeden, nenazvem ho uzasnym, skor zvlastnym. sposob, akym komunikoval, ako sa dival. clovek, ktory rozprava ako kniha (stara, co sa zvykne na povale najst, plna uvah a rozprav o kvetinovych zahradach) akoby z nej svoje slova cital, lebo kazda odpoved prichadzala po dlhom a hlbokom zamysleni, s pohladom upretym niekde pre seba. velmi krehko posobiaci, ako by tu ani nebol. ak tu vobec je