nemozem spat, bo prazdnota opantala ma, prazdnota zo straty nadeje...a bez nadeje ostava len prazdnota...s prazdnotou prichadza samota a so samotou vsetko to temne...naco tu vlastne som? aby som zil vtej prazdnote? ale ako sa ztej prazdnoty vymanit ked som donej uz raz upadol? Som prekliaty ?||.