Situacia. Sedim v kresle pri notebooku. vsetko v pohode. ocko pri mne vypratava veci zo skrine.
"Idem do svojej izby" a vstanem z kresla. Akcia. Necakany kabel od sluchatiek zapojenych v notebooku. Potkla son sa on a padam. Dost nepekne som spadla. Aj tozabolelo. Preco? kvoli kablu. A kvoli mojej schopnosti nevidiet kazdy kut izby svojimi ocami.alebo neschopnost vidiet. ako chcete.
Reakcia:
"LENKA!!CO robis!!! MOHLA SI ZHODIT NOTEBOOK!!!"
Notebook. Sluchatkami. Bol trosku posunuty. nic s amu nestalo je zivi zravi. ocko uz ho prehliada ci sa mu nieco enstalo.
Dospelym ide len o cenne veci, aby sa im nic nestalo. Som cenna ja? (som len ich dcera. )
Fakt nweviem co v tej situacii bolo dolezitejsie. Ci Drahocenny notebook ktory funguje jak ma, fungoval dalej, nic s amu nestalo.-ja som t ahlupa co som sa potkla. Alebo ja? ale nie. ved ja som som si len oskrelo koleno a ruku. to nic nieje. par kvapiek krvi hore dole.
Mna to nestve, len ma uviduje ten myslienkovy postup. Ked sa nieco take stane, automaticky zachranujem cloveka, nie technicku vymozenost. Ja viem ze by som uz nezachranila ani toho clvoeka, ale je pre mna rozhodne dolezitejsi.

Co keby som stala v otvorenom okne s notebookom v ruke? Co by otec povedal? Pozor, lebo ti spadne notebook, alebo pozor,lebo spadnes?