toto sem davam,zatial som to necitala,nemam cas,ale dufam ze to niektorym z vas pomoze.co sa tyka osvedcenia na muzikoterapeuta,zistujem.

Muzikoterapia
iná cesta k učeniu a komunikácii s deťmi v autistickom spektre


Prvá časť: Čo je muzikoterapia?

Hudba pomáha a motivuje
Zatiaľ nerozumieme mnohým cestám, ktorými náš mozog spracováva a produkuje hudbu. Výskumníkom, zvlášť tým, ktorí sa zameriavajú na výskum ľudí so špecifickými poruchami mozgu, sa podarilo zachytiť, ktoré časti mozgu zodpovedajú takým zručnostiam ako rozpoznanie melódie a jej zreprodukovanie, zmysel pre rytmus a fyzické produkovanie hudby hraním na hudobný nástroj. Nemôžme povedať, či ide viac o ľavú alebo pravú hemisféru – spracovanie hudobných podnetov sa odohráva v rôznych častiach mozgu.

Môžeme však povedať, že hudba jednako pomáha i motivuje ľudí k uskutočňovaniu funkčných úloh. Keď osoba s afáziou spôsobenou mozgovou príhodou alebo poranením mozgu môže produkovať slová cez spievanie, ale nedokáže rozprávať, môžeme povedať, že hudba jej pomáha k dosiahnutiu úlohy. Na druhej strane, keď táto osoba súhlasí so zapojením sa do skupinového cvičenia, pretože sa naň využije jej obľúbená hudba, vtedy môžeme hovoriť o hudbe ako o motivačnom faktore.

Dosahovanie nehudobných cieľov
Ide snáď o najdôležitejšiu časť definície muzikoterapie. Muzikoterapia sa zameriava na dosahovanie nehudobných cieľov. Toto ju odlišuje od hudobnej výchovy, hodín hudby a rekreačného počúvania hudby.

Učenie sa o hudbe a hrať hudbu na hudobných nástrojoch môže mať pozitívny efekt. Štúdie ukázali, že učenie sa hre na klavír pomohlo niektorým deťom zlepšiť ich skóre v určitých častiach štandardizovaného IQ testu. Iné výskumy ukázali, že disciplína, ktorú si vyžaduje učenie sa hre na hudobný nástroj sa preniesla aj do ostatných častí života študentov. Zaiste, schopnosť hrať na hudobný nástroj poskytuje dieťaťu jedinečnú príležitosť pre angažovanosť v komunite a rovesnícku interakciu.

Keď dieťa s autizmom preukáže záujem hrať na hudobnom nástroji a zvládne participovať na „pravidelných“ hodinách hudby (možno s nejakou modifikáciou), mali by sme ho v tomto záujme povzbudiť. Spev a hra na hudobný nástroj môžu byť cestou k väčšej inklúzii.

Muzikoterapia je ale iný prístup. Nie je náhradou hudobnej výchovy, avšak v skutočnosti môže koexistovať s hudobnou výchovou ako súčasť života dieťaťa. Muzikoterapia využíva záujem jednotlivca, jeho potešenie z hudby a pomáha mu dosiahnuť zmeny v špecifických, nehudobných oblastiach jeho života.

Terapeuti môžu učiť žiakov hrať na hudobnom nástroji, ale učenie sa hudbe nie je primárnym cieľom terapie. K cieľom adresovaným cez hudbu v špeciálnej výchove môžeme zaradiť predlžovanie pozornosti, jemnú motoriku, sebaobslužné činnosti, študijné návyky, sociálne zručnosti a expresívnu a receptívnu komunikáciu.

Dôležitá poznámka: Ak sa cez validnú diagnostiku určí muzikoterpia ako vhodný postup, táto musí byť zahrnutá v individuálnom výchovnom pláne. Jedinec sa môže zúčastniť hudobnej výchovy, avšak táto nenahrádza predpísanú terapiu hudbou, ktorá sa zameriava na dosiahnutie špeciálneho nehudobného cieľa, vyplývajúceho z jeho individuálneho výchovného plánu.

Muzikoterapeuti pracujú ako časť tímu
Muzikoterapeut je aktívnym členom komisie, ktorá zostavuje individuálny výchovný program. V praxi to znamená, že muzikoterapeut aktívne vyhľadáva informácie od príslušníkov rodiny, ako aj od iných profesionálov, ktorí sú zaangažovaní v terapii dieťaťa alebo jeho výchove a vzdelávaní.

Niekedy je efekt muzikoterapie okamžitý. Častejšie sa prejavuje až s postupom času. V každom prípade však k celkovému výsledku prispievajú iní – najmä jednotlivci sami. Pracovný terapeut navrhne dlahu, ktorá podporuje ruku. Práca fyzioterapeuta pomáha dieťaťu sedieť vzpriamene počas terapie. Rodičia a učitelia poskytujú dôležité informácie o učení sa, prostredí a hudobných preferenciách.

Muzikoterapeuti pracujú často ruka v ruke s logopédmi. Hudba, jazyk a pohyb sú prepojené oblasti detského vývinu. Keď je vývoj nejakým spôsobom spomalený, hudba môže napomôcť reči a poskytnúť možnosť neverbálnych spôsobov komunikácie. Keďže cieľom pre dieťa je schopnosť komunikovať bez hudobnej podpory, spolupráca s odborníkom na komunikáciu je dôležitá.

Muzikoterpia je na predpis
Niektorá hudba je jednoducho len pre zábavu. Veľa detí miluje spievanie bláznivých pesničiek spojených s robením grimás a tancovaním po izbe. Niektrá hudba je zas prepojená s prostredím ako napríklad bojovné pesničky na futbalových zápasoch alebo tichá hudba v čase odpočinku a relaxácie. Niektoré obchody hrajú iba hity v snahe udržať zákazníkov čo najdlhšie v obchode.

Muzikoterapia sa zameriava na jednotlivcov a ich individuálne potreby. Muzikoterapeuti najskôr identifikujú špecifické nehudobné ciele pre klientov, na základe ktorých vytvoria hudobný program. Taktiež vytvoria špecifický časový plán a zaznamenávajú jednotlivé reakcie a postup v programe. Ak je to potrebné, pristupujú i k zmenám v programe. Muzikoterpia sa modifikuje alebo preruší, ak sa ukáže, že nemá vplyv na určené ciele, pre ktoré bola navrhnutá.

Muzikoterpaia začína diagnostikou. V nadväznosti na prostredie, diagnostika môže mať rozličné formy: môže byť vykonaná cez vyhodnocovacie testy, doplnená pozorovaniami účasťou klienta v niekoľkých terapeutických stretnutiach. Nezáleží na spôsobe diagnostiky. Dôležitý je výsledný plán terapie s vytýčenými cieľmi pre muzikoterapeutické stretnutia a plán pre pravidelné zhodnotenie efektivity terapie.

Niekedy muzikoterapeuti vystupujú v úlohe konzultanta pre iných terapeutov alebo učiteľov. V tomto prípade nemusí prebehnúť formálna diagnostika, ale za terapeutické ciele sa môžu považovať tie, ktoré vytýčil daný terapeut alebo učiteľ. Avšak kedykoľvek sú vytvorené muzikoterapeutické stratégie, je zodpovednosťou terapeuta dokumentovať priebeh a pravidelne hodnotiť ich vplyv.

Hudba a hudobné stratégie
Hudba má na každého z nás rozličný účinok. Hoci výskumníci napredujú v identifikácii oblastí, v ktorých má hudba alebo hudobný tréning vplyv, žiaden z výsledkov neukázal, že určitý druh alebo štýl hudby má rovnaký vplyv na jej poslucháčov. Niektoré hudobné nahrávky sú označené ako „liečivé“ alebo „podporujúce učenie“ a pre niektorých ľudí táto hudba môže mať pozitívny efekt. V súčasnosti neexistujú štúdie, ktoré by identifikovali určitú hudbu ako prínosnú pre deti v autistickom spektre.

Muzikoterapeuti používajú širokú škálu hudby počas terapeutických stretnutí a neustále sledujú reakcie detí. Muzikoterapeuti primárne používajú živú hudbu, ktorá im poskytuje priestor pre rôzne variácie hoci už v jednoduchých pesničkách, ak takéto zmeny poskytnú optimálnu príležitosť pre deti s autizmom k postupu pri dosahovaní stanovených cieľov.

Napríklad, niektoré deti potrebujú viac času ako iné pri reagovaní. Nahratá pesnička nemusí poskytnúť dostatok času pre dieťa na spracovanie informácii a následnú reakciu na nu. Muzikoterapeut hrajúci živú hudbu môže pesničku kedykoľvek prerušiť na potrebný čas a prestávku využiť na pomoc dieťaťu zvýšiť rýchlosť odpovede. Niektoré deti majú hlboké hlasy, iné vysoké. Ak muzikoterapeut hrá hudbu naživo, môže prispôsobiť tóninu vokálnemu rozpätiu dieťaťa. Živá hudba sa taktiež môže prispôsobiť v prípade, keď sa stane nadmerne stimulujúcou.

Vzťah, ktorý sa rozvíja
Ľudia, ktorí hrajú v hudobnej skupine alebo spievajú v zbore či inej skupine vám povedia, že sa tam vyskytuje zvláštna energia pochádzajúca z hudobnej komunikácie. Nadväzovanie kontaktov bez použitia slov – cez melódiu, rytmus a harmóniu – môže byť vzrušujúce.

Ak má niekto problémy s verbálnou komunikáciou, takéto spojenie môže byť viac signifikantné. Hudba môže byť mostom: pre dospelého, ktorý je afázický po mozgovej príhode, pre tínedžera, ktorý neuspel v seba vyjadrení alebo pre dieťa v autistickom spektre. Ak sa takýto most vybuduje, osoba, ktorá napomohla jeho vytvoreniu, môže byť považovaná za bezpečnú, za niekoho, komu sa môže dôverovať.

Muzikoterapeuti môžu hrať dôležitú úlohu vo vzdelávacom alebo ošetrovateľskom tíme, keď bola dôvera vytvorená cez zdieľané hudobné zážitky. Zložité úlohy môžu byť predstavené cez hudbu a muzikoterapeut môže asistovať iným členom tímu pri použití hudby vo výchovno-vzdelávacom alebo terapeutickom prostredí. Keď dieťa v autistickom spektre pozitívne odpovedá na hudbu, je zmysluplné nechať dieťa vytvoriť a objaviť vzťahy a učiť sa cez hudobné aktivity.


Druhá časť: Deväť terapeutických charakteristík hudby

1. Hudba upútava a udržuje pozornosť
Koľko poznáte detí v autistickom spektre, u ktorých je predĺženie udržania pozornosti alebo zvýšenie správania zameraného na zvládnutie určitej úlohy cieľom? Vytvorenie prostredia, v ktorom je dieťa s autizmom naladené bez nadbytočnej stimulácie je výzvou. Hudobne štruktúrované aktivity môžu byť odpoveďou.

Hudobný rytmus poskytuje východiskový bod pre pozornosť: súčasné výskumy indikujú, že sme schopní vnímať rytmus už na bunkovej úrovni. Poskytovaním stáleho rytmu môžeme dieťaťu pomôcť zorganizovať si vlastné prostredie. Meniaci sa rytmus zodpovedajúci detskej aktivite môže pomôcť dieťaťu vytrvať dlhšie pri plnení úlohy. Súlad rytmu, melódie a harmónie u známych pesničiek môže vytvoriť situáciu v ktorej jednoduché ticho môže byť pútačom pozornosti.

Hudba orientuje deti k učiteľovi, terapeutovi alebo rodičovi
Trieda môže byť pre dieťa v autistickom spektre chaotickým miestom – plagáty na stene, zaujímavý priestor medzi nimi, zvuky od detí vo vedľajšej miestnosti ako aj kašeľ spolužiaka. Domáce prostredie môže byť rovnako mätúce – brechot psa na dvore, splachovanie toalety, spôsob akým slnko oslepuje miestnosť, tvár neznámeho návštevníka. Hudba je účinným pútačom pozornosti, obzvlášť vtedy, keď je zjavne odlišná od zvukov v prostredí.

Kontaktná pieseň
Jednou z prvých vecí, ktoré zvažuje muzikoterapeut pri práci s novými klientmi alebo klientmi všeobecne je kontaktná pieseň. Kontaktnou piesňou môže byť pripravená pieseň, pieseň zložená na mieste reflektujúca aktuálnu činnosť dieťaťa alebo to môže byť pieseň, o ktorej sa terapeut dozvedel, že je klientova obľúbená.

Kontaktná pieseň je termín pre pieseň, ktorá napomáha prvému kontaktu s dieťaťom – moment, kedy nastane recipročná komunikácia po prvýkrát. Touto komunikáciou môže byť očný kontakt, akceptácia dotyku, spev, úsmev – akýkoľvek signál, ktorý si dieťa zvolí, ktorý symbolizuje jeho aktívnu participáciu.

Pred niekoľkými rokmi som bol požiadaný pokračovať v muzikoterapii s chlapcom v miestnej škole po tom, čo iný terapeut prerušil prácu s ním. 8-ročný chlapec bol autista a mal zjavné problémy pracovať na akejkoľvek úlohe dlhšie ako niekoľko sekúnd. Školský personál mal v tom čase málo tréningu v práci s niekým, kto mal také potreby ako spomínaný chlapec a často ho umiestňovali samého v triede s učiteľom a asistentom. Pri rozhovore s predchádzajúcim terapeutom som sa dozvedel, že ich spoločnou kontaktnou piesňou je „Mám dinosaura“. Ide o jednoduchú pesničku na rozoznávanie farieb, ktorú terapeutka spievala a zároveň ukazovala žiakovi predmety rôznych farieb a tvarov. Kontakt nastal až vtedy, keď ukázala oranžovú tekvicu a zaspievala: „Mám tekvicu, jej farba je oranžová.“

Chlapec zdravil terapeutku každý deň zvolaním „Sviečka! Sviečka!“ Postupne si uvedomila, že to bola žiadosť o tekvicovú pesničku (keďže sviečka sa dáva dovnútra tekvicových hláv). Raz, keď bol chlapec úzkostný a podráždený, zistila, že táto pesnička mu pomáha upokojiť sa a zbystriť pozornosť. Pri rozhovore o chlapcovi mi terapeutka darovala maketu tekvice a zaspievala tekvicovú pesničku.

V prvý deň stretnutia s chlapcom bolo zjavné, že je smutný. Mal za sebou ťažký deň a prítomnosť cudzinca mu nijak nepomohla. Počas prvých minút, čo som prišiel do miestnosti, rozbehol sa a začal vyhadzovať všetky veci z políc na zem. Rozhodol som sa spriateliť sa s ním cez pozdravnú pesničku a neskôr cez rytmické nástroje. Nakoniec som si sadol k malému stolu a vytiahol maketu tekvice z tašky. Už po 3 sekundách od začiatku spievania „Mám tekvicu“ sa študent posadil oproti mne, chytil sa makety, nadväzoval očný kontakt a spieval so mnou.

Hudba upozorňuje študenta, že prichádza dôležitá informácia a pomáha mu zamerať pozornosť pri nesústredení
Ak chcete upútať a udržať pozornosť detí, musíte si zapamätať nasledovné tri veci: rytmus, schopnosť rozlišovať a ticho.

Rytmus poskytuje dôležitý bod sústredenia. Presvedčil som sa o tom, keď som pracoval so žiakom, ktorý mal problém čítať nahlas. Čítal som mu knihu, ktorá mala krátke pasáže, ktoré bolo možné čítať rytmicky. Ako som čítal, bubnoval som prstami o stôl do rytmu. Potom som mu podal knihu a požiadal ho, aby čítal on. Hoci som ho všemožne verbálne i neverbálne povzbudzoval, otáčal stránkami knihy bez slova. Tak som knihu otvoril opäť na začiatku a začal som prstami bubnovať do rytmu. Žiak začal automaticky čítať nahlas.

Obrázkové knihy, ktoré ilustrujú pesničky a knihy, ktoré je možné čítať rytmicky sú úžasným nástrojom k podnieteniu žiakov pracovať na takých úlohách ako rozpoznanie slov, čítanie a používanie reči.

Schopnosť rozlišovať
Vnímate vašu chladničku? Veľa ľudí odpovie „nie“. Avšak chladnička vydáva celý deň rôzne zvuky. Pretože tieto zvuky sú tak dôverne známe a stále pretrvávajúce, naučili sme sa ich vytesňovať. Alebo ak pracujete v zamestnaní, kde v pozadí hrá hudba, väčšinou nevnímate slová piesne. Jednou zo základných charakteristík hudby v pozadí je jej prítomnosť vo forme akejsi aury. Väčšinou ani nevieme, aká pesnička práve dohrala.

Akokoľvek, ak pracujete v kancelárii bez hudby a každý deň príde niekto, kto hrá na živo dve alebo tri pesničky, pravdepodobne budete venovať viac pozornosti tejto hudbe, zapamätáte si slová a možno neskôr počas dňa si budete hmkať alebo pospevovať kúsky z týchto pesničiek.

Ak chcete, aby dieťa s autizmom používalo hudbu ku komunikácii a učeniu sa, dajte si pozor, aby sa hudba nestala len niečím v pozadím a stratila tak svoj potenciál stimulovať a upriamiť pozornosť. Vyberte tie úlohy, so zvládnutím ktorých má dieťa najväčšie problémy a pokúste sa použiť hudbu v tú špecifickú časť dňa.

Ticho je tiež časťou stotožnenia sa – hudba a ticho poskytujú silný neverbálny podnet. Ak ste niekedy počúvali rádio, ktorému náhle zmizol signál, mali ste možnosť zažiť jeden aspekt tohto fenoménu. Náhle ticho môže byť oveľa viac stimulujúce, ako bola samotná hudba. Iným príkladom môže byť spievanie „Happy Birthday“ bez poslednej noty.

Happy Birthday to you
Happy Birthday to you
Hapy Birthday dear Suzy
Happy Birthday to - -

Chce sa vám tú vetu dokončiť, nie? Ako keby to spôsobovalo nejaké vnútorné napätie, ktoré vás núti dokončiť pesničku. V tomto prípade je ticho slabou náhradou za preferovaný podnet a vytvára motiváciu pre dokončenie piesne.

Ako pracuje hudba a ticho v triede? Tu je jeden príklad. Zložil som pesničku s cieľom uchopiť začiatočné spoluhlásky slov. Pesnička sa volá „Písmenkové medvede“. Keď pracujem s deťmi, viem, že ich pozornosť dlho nevydrží, ale bude mať rôznu intenzitu. Keď už poznajú pesničku „Písmenkové medvede“, môžem použiť náhle tiché pasáže k presmerovaniu pozornosti.

Namiesto spievania:
Strážnik zobral srdce
Srdce čo má „P“
A dal ho písmenkovému medveďovi
Medveďovi, ktorého meno začína na „P“

Môžete počuť:
Strážnik zobral srdce
Srdce, čo
(ticho)
Má „P“
A dal ho písmenkovému medveďovi
Medveďovi
(ticho)
Medveďovi, ktorého meno začína na „P“

Tieto hluché miesta sú tiché. Bez žiadneho verbálneho alebo fyzického naznačenia. 9 z 10 strážnikov zareaguje. Najskôr zamerajú svoju pozornosť na to, kde som skončil. Keď vidím, že si ma všimli, pokračujem v hudobnom doprovode ale bez spievania. Po niekoľkých opakovaniach melódie, pochopia, že musia dávať pozor, ak chcú, aby sa v piesni pokračovalo.

Toto ale funguje iba vtedy, keď deti poznajú pesničku, pretože nemusíte prísť na to, že pesnička sa zastavila, pokiaľ ju nepoznáte.

Ticho uprostred hudby môže tiež napomôcť komunikácii a sociálnej interakcii. Na začiatok skoro všetkých školských stretnutí používam pesničku s menami. Keď sa žiaci naučia pesničku, potom ako zaspievam „Ahoj (meno) Ahoj“ zostanem ticho. Prestávku využijem na to, že nastavím svoju ruku na potrasenie alebo poviem „Čau“ a čakám na verbálnu reakciu. V aktivite nepokračujeme, pokiaľ sa žiaci nezapoja. Ticho im to pripomenie.

2. Hudba štrukturuje čas
Predstavte si napríklad cvičenie aerobiku – toto je vždy doprevádzané hudbou. Rytmus pomáha koordinovať pohyby a vytvára dobrú atmosféru. Zaujímavá je pomoc hudby, keď robíte nieče zdĺhavé. Môžete si povedať: „Ešte jedna sloha a refrén a som s prácou hotový.“ To isté robia deti, keď je ich učenie a komunikácia štruktúrovaná hudbou.Deti s problémom udržania pozornosti ľahko upadajú do frustrácie. Pomáha im, keď vedia, ako dlho budú niečo robiť. Hudba im môže pomôcť pochopiť časovú dĺžku, trvanie aktivity.

Opakovanie
Pre deti s vývojovými chybami je opakovanie dobrý spôsob na učenie sa. Stále opakovanie určitej úlohy môže viesť k frustrácii, aj keď učiteľ povzbudzuje a dáva pozitívnu spätnú väzbu. Použitím piesne môžete niekoľkokrát zopakovať tú istú informáciu bez toho, aby sa stala nudnou. Ak necháte žiakov nájsť melódiu, ktorú majú radi, uvidíte, že prispôsobia svoju koncentráciu a zaangažovanie na celú dĺžku trvania pesničky. Príkladom je pieseň „Spievam viac“. Poskytuje priestor na niekoľkonásobné opakovanie. Opakovanie úlohy v nej plynie ako prirodzená časť valčíkového rytmu.

Spievam viac!
Keď som hladný a chcem pridať spievam viac!
Keď som hladný a chcem pridať spievam viac!
Keď som hladný a chcem pridať spievam viac!
Spievam viac, spievam viac, spievam viac, viac, viac.

Obdobne – Keď si kreslím a chcem ešte spievam viac! – A podobne.

Zostavenie programu muzikoterapeutického stretnutia
Stretnutie je dobré začať pozdravnou pesničkou. Po nej môže nasledovať orientačná pesnička, alebo taká, ktorá zasiahne každého člena skupiny. Nasleduje muzikoterapia vybraná na dosiahnutie stanoveného cieľa (môže byť viac aktivít). Pred koncom je dobrá nejaká hlúpa pesnička (len tak pre zábavu) alebo pokojná pesnička na upokojenie. Stretnutie uzavrieme rozlúčkovou pesničkou.

Keď sa deti naučia štruktúre, vytvorí to pre ne bezpečné prostredie, pretože vedia, ako dlho bude všetko trvať a čo za čím nasleduje. Veľa z mojich žiakov si vytvorilo vnútorné hodiny, ktoré im pomáhajú sústrediť sa na určitý čas podľa týchto orientačných bodov.

3. Hudba je orientovaná na úspech
Ak počujete hudbu, alebo iba rytmus a vibrácie, tak sa môžete zúčastniť hudobných experimentov. Ak ste schopný vyprodukovať tón, môžete zohrať kľúčovú úlohu v produkcii hudby. Toto sa využíva pri deťoch s postihnutím, keď vám povedia, že nemajú zručnosti pre hudobné experimenty. Keď žiak s množstvom problémov v živote objaví, že má úspech s hudbou, táto sa stane silným motivačným faktorom – môže byť otvorenejší pracovať na nehudobných úlohách, ak sú sprevádzané hudbou.

Príkladom, ako jeden malý, fyzický pohyb môže byť kritickým pre úspešné dokončenie pesničky je pieseň „Môj malý papagáj“. Keď učím názvy miestností v dome, používam pieseň „Môj malý papagáj“. Mal som žiačku s vážnym kognitívnym a fyzickým postihom, ktorá mohla iba hýbať pravou rukou hore a dole. Inak neudržala ani svoju hlavu a nekomunikovala. Možno by nikto neočakával, že práve ona môže zohrať dôležitú úlohu v hudobnej skupine s deťmi so zjavne vyššími cieľmi.

Keď spievame pesničku „Môj malý papagáj“, dám pod jej ruku jednoduché tlačidlo. Na kazetu som nahral koniec piesne so slovami „veľké ústa“ a toto tlačidlo spúšťa pásku s nahrávkou. Keď prídeme na koniec pesničky, kde sa majú zaspievať dané dve slová, všetci zostanú ticho a na tejto žiačke je, aby stlačila tlačidlo a dokončila pesničku. Keď sa jej to podarí, všetci na konci zatlieskajú a na jej tvári môžete vidieť veľký úsmev.

Dopovedanie alebo zaspievanie posledných slov verša, hranie na rytmických nástrojoch, udržiavanie očného kontaktu s knižkou ilustrujúcou slová piesne – to sú všetko spôsoby ako zaangažovať žiakov do hudby.

Skladanie pesničiek
V snahe naučiť deti rôzne druhy oblečenia som zložil pesničku „Ravioly“. Zaspievanie „ó nie!“ a grimasa je to, čo milujú, preto rýchlo doplnia rôzne druhy oblečenia (tie čo poznajú alebo zo sady obrázkov).

Ravioly
Varili sme ravioly, tričko som si zamazal,
Tričko mám špinavé, tričko mám špinavé, tričko mám špinavé ó nie!

Pri skladaní vlastných piesní môžete použiť existujúce pesničky a zmeniť slová. Ak vám spievanie veľmi nejde, môžete pieseň rapovať, čo vás zachráni od použitia melódie. Taktiež sa dá dobre použiť bluesová postupnosť.

4. Hudba poskytuje bezpečné miesto pre praktizovanie sociálnych zručností
Jednou z dôležitých úloh detí s autizmom je socializácia. Tieto deti veľmi vyrušuje rozdielnosť ľudí – niekto pri príchode pozdraví, iný chce potriasť rukou, ďalší začne konverzáciu. Socializácia znamená interakciu a to znamená vystúpenie z komfortnej zóny.

Pesničky sú konzistentné – vždy znejú rovnako. Každý deň sú rovnaké, čo poskytuje bezpečie. Pieseň taktiež pomáha terapeutom, učiteľom a rodičom zostať konzistentný v interakcii a prezentácii informácií. Hudbu môžeme chápať ako istý spôsob rituálu, ktorý môže deťom pomôcť zapamätať si komplikované pravidlá interakcie.

Raz som pracoval so skupinou piatich chlapcov, ktorí skoro vôbec nekomunikovali. Stretnutie vždy začínalo nasledovnou piesňou:

Ahoj, rád by som ti zaspieval pieseň
Rád by som ti zatriasol rukou
Moje meno je Betsey
Tvoje je ____________

S pesničkou som obišiel všetkých, vrátil sa k prvému a opäť zaspieval „Ako sa máš?“ Ako odpoveď mohli vybrať jeden zo šiestich obrázkov vyjadrujúcich emócie a zaspievať ju. Jeden z rodičov mi povedal, že ich syn prvýkrát správne vyjadril emóciu, keď zaspieval „Som naštvaný! Som naštvaný!“ keď mu nedovolili pozerať televízor. Iný zas touto pesničkou pozdravil autobusára, podal mu ruku, spýtal sa na meno a ako sa má. Takto sa naučili základné pravidlá konverzácie.

Pesničky striedajúce otázky a odpovede môžu pomôcť naučiť sa počúvať a odpovedať. Pieseň „Čo si našiel?“ kladie otázky so zvýšením hlasu a žiaci musia odpovedať názvom predmetu a jeho farbou. Taktiež môžete vytvoriť áno/nie pesničku, ktorá vyžaduje interakciu. Iný spôsob je komunikovať hraním na hudobné nástroje čo prispieva k rozvoju neverbálnej komunikácie.

5. Hudba robí opakovanie a memorovanie zábavným
Každý, kto sa učil abecedu spievaním „Abecednej pesničky“ rozumie, aké zábavné môže byť učenie sa. Reklama používa hudbu s rovnakým účelom. Melódia, harmónia a rytmus vytvárajú asociáciu s obsahom, produktom. Hudba môže byť účinný nástroj pre zapamätanie si určitej informácie. Hoci cieľom je naučiť sa zreprodukovať informáciu bez hudobnej pomoci, táto môže urýchliť samotné učenie.

Faktory výberu a adaptácie pesničiek
Každý z nás si pamätá veľa pesničiek. Mnohé z nich sú spojené s rôznymi emóciami. Často nám len tak príde hocijaká pesnička na myseľ. Toto som využil pri práci s ľuďmi s mozgovým poškodením. Spieval som im rôzne známe pesničky a ich prvé slová pochádzali práve z týchto pesničiek.

Pri výbere a adaptácii pesničiek je dôležitá informácia, ktorú chceme sprostredkovať. Nevadí, keď úplne nepasuje do melódie. Treba si však dávať pozor na dôraz, prízvuk pri výslovnosti, aby sa ich nenaučili vyslovovať s dôrazom na inej slabike, než sa má, alebo aby sa slabiky príliš nepredlžovali iba v snahe prispôsobiť sa melódii. Iný príklad je súlad textu s melódiou. Počul som pieseň, kde slová „stúpam po schodoch“ bol spievaný so znižujúcou sa melódiou.

Dôležitá je aj pozícia najhlavnejšej informácie v texte. Najlepšie miesto pre dôležitú informáciu je na konci rýmu. Tiež si treba dať pozor na vekovú vhodnosť textov. Nepožívať detské pesničky pre starších, ktorí možno trochu zaostávajú a pôsobia infantilnejšie. Tým, že si budú spievať piesne určené pre nižšiu vekovú skupinu ako je ich fyzický vek, môžeme napomáhať ich vylúčeniu z kolektívu, môžu sa stať terčom výsmechu. Je dobré voliť skôr populárne piesne.

Kontrolný zoznam pre terapeutické pesničky
Pri terapeutickej práci s hudbou je dôležité odpovedať si na nasledovné otázky:
• Naozaj potrebujem pesničku? Je to najlepší spôsob pre informácie a motiváciu? Chce študent pracovať s hudbou?
• Je pesnička vhodná veku? – vyberať pesničku primeranú fyzickému veku, nie mentálnej úrovni.
• Je tónina a rozsah pesničky vhodný pre klientov, s ktorými pracujem?
• Čo je cieľom pesničky – mnemotechnická pomôcka, opakovanie, štruktúrovanie/motivácia, získanie a udržanie pozornosti?
• Je stavba textu vhodná? – melódia reči, prízvuk...
• Sú kľúčové slová na správnom mieste?
• Potrebujem hudobný doprovod? – stále spievanie bez hudby môže byť nudné, zlievať piesne dokopy.
• Aká je úroveň komplexnosti textu piesne, melódie, doprovodu? – decká majú radi jednoduché, krátke a trochu sladké piesne, rôzne ozdoby môžu pôsobiť rušivo.
• Keď používam viac ako jednu pieseň, obmieňa sa štýl? – súvisí s pozornosťou.
• Mám metódu zhodnotenia efektívnosti používaných piesní?

6. Hudba necháva deti kontrolovať svoje prostredie
Hudba poskytuje tri spôsoby kontroly prostredia. Deti môžu vybrať, čo chcú počúvať. Môžu v hudbe vyjadriť svoje pocity a meniť ju cez používanie nástrojov. Pri stretnutiach, keď si dieťa zoberie nástroj a hrá na ňom, sledujem ho a prispôsobujem mu svoju hru. Hrám agresívne, potichu, rýchlo, pomaly. Keď dieťa začne experimentovať v snahe vedieť, či udržím krok, začne tvoriť vlastné prostredie.

Nástroje
Nástroje sú veľmi dôležité v muzikoterapii. Umožňujú dieťaťu vidieť, odkiaľ prichádza zvuk. Tiež poskytujú taktilnú stimuláciu a priestor pre neverbálnu komunikáciu. Predstavujú jednoduchý spôsob participácie v sociálnej skupine, napr. zvonkový zbor.

Deti s autizmom majú radi rôzne nástroje. Preferencia nástrojov je individuálna. Pri práci s nástrojmi si treba dať pozor na ich bezpečnosť. Stalo sa mi, že v sade s nástrojmi som napríklad našiel tamburínu s klincami. Odporúčané nástroje sú cabasa, rain stik, kokoriko, bubon s rúčkou.

7. Hudba môže vytvoriť alebo zdôrazniť rutinu
Deti s autizmom majú radi rutinu. Hudba im môže pomôcť štrukturovať čas. Môže byť použitá na oddelenie jednotlivých častí dňa, premostenie jednotlivých aktivít, sprevádzanie úloh, s ktorými majú žiaci najväčšie problémy.

Napríklad pieseň „Mám päť“ zdôrazňuje sviatky a ročné obdobia. „Pesnička o česaní vlasov“ a „Plecniaková pesnička“ sa spájajú s bežnými aktivitami. Pesnička môže urobiť nie obľúbenú aktivitu obľúbenejšou (umývanie zubov). Autisti majú radi pesničky, pretože vždy znejú rovnako.

8. Hudba môže reflektovať a prispôsobiť sa každému jednotlivcovi
Pri práci s deťmi môžeme meniť slová pesničky v zmysle komentovania ich aktuálneho správania. Žiakovi môžeme zaspievať späť slová alebo zvuky, ktoré vyprodukoval. Hudba nám pomáha pridružiť sa k opakovanému, samostimulujúcemu správaniu sa dieťaťa, nadviazať kontakt a zmeniť zameranie. V tomto prípade je veľmi dôležitá improvizácia.

Silne autistický chlapec, s ktorým som pracoval odmietal akýkoľvek kontakt. Preto som si doniesol gitaru a ticho hral obďaleč. Postupne som mohol sedieť bližšie a bližšie. Zapojil som spev a improvizovane som spevom komentoval, čo chlapec robí. Po dvoch mesiacoch sa prelomili ľady. Keď sa práve napchával sendvičom a ja som mu to v speve zreprodukoval, prerušil činnosť a začal sa smiať. Takto nadviazaný kontakt som rozvíjal v ďalšej terapeutickej činnosti.

9. Hudba spôsobuje pohyb
Keď sa dieťa naučilo pesničku a asociovalo ju s nejakou aktivitou, náladou, správaním alebo zručnosťou, môže sa naučené generalizovať a uplatňovať v širšom prostredí. Pesnička „Robenie sendviča“ bola pôvodne určená na učenie sa čítať, neskôr použitá na učenie sa variť, keď sme sendvič podľa pesničky reálne vyrábali. Takto sme preniesli pesničku z modelovej roviny (makety jednotlivých ingrediencií) do reálneho prostredia (kuchyňa).


Spracované podľa knihy Betsey King Brunk: Music Therapy – another path to learning and communication for children in the autism spectrum. Future Horizons, Arlington 1999. ISBN # 1-885477-53-8.
www.futurehorizons-autism.com