Pred dvoma týždňami odyšiel Miňo. Jeden z dvoch mojich najlepších priateľov. Sním som po prvý krát verejne vystúpil v kapele keď som mal 12 rokov. S ním sme zakladali EDK keď som mal 16. Sním sme organizovali prvé žúrky v meste. S ním som skúšal prvé drogy a potom všetky ďalšie.

Minulý piatok odyšiel Mišo. Do kapely prišiel len minulú jeseň ale zvykol som si naň. S ním som dávál dokopy domček. S ním sme si zahrali pár príjemných vystúpení vrátane poslednej pohody ktorá bola skutočne fajn.

V sobotu odchádza Lulu. Je to jediná žena ktorá spala u mňa, v mojej postely a neriešila sex. Príjemný zážitok. A aj keď tomu asi nikto neverí je to pravda. NIČ NEBOLO! Spávala so mnou rada lebo som sa na ňu neliepal ako nadržaný kokot. To je celé. S ňou som spal v stanoch, na chatách a bolo nám fajn.

Čoskoro odchádza Majo. Druhý z dvojice mojich naj priateľov. S ním som spravil prvé "kroky" na aute. S ním sme sa dokázali rozprávať na kopci tak dlho až sme zapadli snehom. Spolu s ním vzniklo EDK. S ním sme piekli v Tesco sklade a dym fúkali do klimatizácie.

Oko, Beker, Gary, Braňo a iné zvery sú už dávno preč. Kopa ďalších zdrhla do BA. Ale to sa neráta. BA je na dostrel. Určite však pôjdu ďalší. Kto tu vlastne ostáva?

Prvý kto odyšiel bol Karol. Bol snami na každej žúrke, na každej chate. Už je tomu 6 rokov. On sa už však vrátiť nemôže. Je to len na nás aby sme ho občas zašli "pozrieť" na cintorín.

Všetci ostatní sa však vrátiť môžu. Vráti sa niekto?