niekedy pozeras na svet
na ludi a ubiehajuce auta nemo za sklom
nic pri tom necitis
niekedy su pocity tak velke az sa do teba nezmestia
niekedy pride myslienka
obrovska tazka stara znama
co kopne ta do hrude a sliapne ti na krk
mas pocit ze sa to uz neda zniest
no ona vytrvalo tlaci
a ty stale vnimas
pozeras cez okno
na ludi a ubiehajuce auta nemo za sklom
a niekedy pochopis
usmejes sa
ze este vela krat pride a klakne si na teba
ale ty vies
bude mensia a nepride tak casto
a jedneho dna
z nej vyleti krasny motyl